Deň zmierenia

Symbolicky v Poprade – v meste, odkiaľ zo železničnej stanice odišiel prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračných táborov – sa konal Deň zmierenia, tohtoročný Deň Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Viac ako 2 500 účastníkov myslelo na pohnuté „osmičkové“ roky 1938, 1948 a 1968, najmä na prenasledovanie židovských obyvateľov a obete komunistického režimu. Už kedysi biskup Vladimír Pavel Čobrda, väznený fašistami aj komunistami, mal vo svojom programe potrebu ospravedlnenia sa všetkým obetiam holokaustu, ale februárové udalosti 1948 mu jeho snahy prekazili. Jeho sen čiastočne naplnil Deň zmierenia v nedeľu 16. augusta 2018 v športovej hale Aréna Poprad.

Dôvody, pre ktoré bol Deň zmierenia zorganizovaný, ozrejmil Peter Mihoč, tajomník biskupa Východného dištriktu: „Tento deň chce byť priestorom na vyslovenie vďačnosti voči Bohu a všetkým, ktorých svedomie neostalo v bezvedomí vo chvíľach prenasledovania nevinných, a to tak totalitou nacizmu ako aj komunizmu. S vďačnosťou myslíme aj na tých, ktorí za komunizmu neohli svoje svedomie pred tlakom štátnej moci, ale svojimi postojmi si dokázali ubrániť vnútornú slobodu.“

Primátor mesta Jozef Švagerko je vďačný za to, že Dištriktuálny deň práve z Popradu vyslal historické posolstvo: „Žijeme dobu, z ktorej sa vytráca ľudskosť a bezprostrednosť. Deň zmierenia je dňom, kedy by sme mali byť pripravení zastaviť sa – pozrieť sa zoči-voči ľuďom, situáciám či udalostiam a zaujať postoj. Mali by sme byť pripravení priznať chyby, poprosiť o zmierenie a odpustenie.“

Antisemitizmus živý aj dnes

Má zmysel prehodnocovať skutky, ktoré sa udiali v 20. storočí a nemáme na nich osobný podiel? Biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol je presvedčený, že je to dôležité, pretože podobné myslenie, žiaľ, rezonuje aj dnes: „… je zarážajúce, že aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí popierajú holokaust, strhávajú veľký sedemramenný svietnik (Chanuku) pred synagógou v Košiciach a vykrikujú antisemitské heslá … Minulosť sa nás týka. Je v nás, participujeme na nej. Preto ak chceme meniť svet, musíme sa zmeniť sami.“ V kázni vychádzajúcej z textu knihy proroka Nehemiáša 1,4 – 11 sa biskup Sabol pokúsil zodpovedať tiež na otázku, kedy je možné zmierenie človeka s Bohom a medzi ľuďmi navzájom.

Stretnutie pri kríži

Spovedi a prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej predchádzalo tzv. Stretnutie pri kríži. Predstavitelia evanjelických duchovných prečítali Spoločné vyhlásenie, ktoré pre Deň zmierenia pripravil historik a bibliograf Miloš Kovačka. Vyhlásenie je vyjadrením vďačnosti, ale aj pokánia za krivdy spôsobené obetiam totalitných režimov. Keď odzneli jednotlivé pasáže, nasledoval symbolický akt ich uloženia pod Kristov kríž spolu s bielymi kameňmi – symbolmi ťarchy viny a prežitej bolesti.

Cenné gesto

Podpredseda Ústredného zväzu židovskej náboženskej obce Richard Duda chcel svojou prítomnosťou na Dni zmierenia vyjadriť vďaku za tento prejav ľudskosti: „Výzva na zmierenie prichádza vo viac než symbolickom období – medzi dvoma najväčšími židovskými sviatkami, medzi Novým rokom a Dňom zmierenia, Jom Kippur. Je to obdobie, kedy sa každý príslušník židovského národa snaží o sebareflexiu, premýšľa nad vlastnými chybami, pomýlenými krokmi, prešľapmi a žiada blížneho o odpustenie. Je to očistný proces, ktorého výsledkom je čistá myseľ jednotlivca. Lepšia spoločnosť, krajší svet … Výzvu na zmierenie z úst predstaviteľov evanjelickej cirkvi si nesmierne vážime, lebo cítime, že sme členmi jednej rodiny – rodiny slušných ľudí. Vaše gesto je o to cennejšie, že nie je doplnené o spojku ‚ale‘, teda sa nesnažíte o relativizáciu dejinných udalostí, či ich zľahčovanie. Aj vďaka vám dá slovenský národ jedného dňa hrubú čiaru za temným obdobím, ktorým prešiel a zaradí sa  medzi sebavedomé moderné a uznávané európske národy.“

Nemôžu nás vyškrtnúť
K iniciátorom myšlienky Dňa zmierenia a vzácnym hosťom patril aj reverend Dušan Tóth, evanjelický farár, bývalý redaktor Slovenského rozhlasu, ktorý v roku 1968 s rodinou emigroval do Kanady. V kontakte so Slovenskom zostal prostredníctvom rozhlasového vysielania Slobodná Európa, za čo ho vtedajšia politická vrchnosť odsúdila na desať rokov väzenia v neprítomnosti a odobratie štátneho občianstva za údajnú provokáciu a snahy zvrátiť pokojné budovanie socializmu. „Vyškrtli nás z národa, no dnes nás už vyškrtnúť nemôžu. Lebo ak my budeme mlčať, kamene budú hovoriť a nevinné obete nás budú žalovať zo zbabelosti, že sme sa nedokázali postaviť na stranu pravdy a spravodlivosti, aj v mene tých, ktorí už hovoriť nemôžu,“ uviedol reverend Tóth.

Príbeh rodiny Tóthových, ako aj osudy ďalších rodín, ktoré emigrovali po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy z ČSSR, v týchto dňoch ožívajú na doskách bratislavského divadla GUnaGU pod názvom Horúce leto ’68, so Zuzanou Krónerovou v hlavnej úlohe.   

Umlčaní strachom

K aktu verejného pokánia sa pripojil Pál Lakner, emeritný vojenský biskup maďarskej evanjelickej cirkvi: „Nie vždy sme uverili dramatickým správam, inokedy láska k blahobytu alebo strach umlčali naše slová, ochromili naše ruky. Porušenie práva na život alebo ľudskú dôstojnosť sa týka Arménov, Židov, Rómov, Nemcov, Slovákov a Maďarov, ale mohol by som pripomenúť aj tých ľudí, ktorí sú prenasledovaní za svoj politický svetonázor, prípadne sa stali obeťami teroru…  Hoci sme podľa našej viery neboli vyvolení k neslobode, naše skúsenosti poukazujú na to, že ani slobodu necítime ako žiaducu.“

Pozvanie na Deň zmierenia prijali aj ďalší hostia:

Ján Hroboň – novozvolený biskup Západného dištriktu, Stanislav Pientak – emeritný biskup Sliezskej cirkvi evanjelickej, Dr. Pál Lackner – emeritný vojenský biskup maďarskej evanjelickej cirkvi a Igor Mišina – emeritný biskup Východného dištriktu ECAV.

Liturgiu na bohoslužbách hudobne sprevádzala KVD – Kapela Východného dištriktu. Ich súčasťou bolo požehnanie detí, spoveď a prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej s hudobnými vstupmi Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru a komorného orchestra pod vedením Ewalda Danela. 

Bohoslužby z Dňa zmierenia v priamom prenose odvysielala RTVS:

Záznam na: www.rtvs.sk/televizia/archiv

Rozpomeň sa a pamätaj

V rámci programu „Rozpomeň sa a pamätaj“ zaznelo päť silných svedectiev, rozdelených do dvoch blokov – prvý sa týkal perzekúcií a holokaustu za 2. svetovej vojny, druhý prenasledovania cirkvi za komunizmu (viac na s. 14 – 15).  Na Dištriktuálnom dni v Poprade sa osobne zúčastnila Emília Dérerová, dcéra evanjelického farára Júliusa Dérera, ktorý v sirotinci a internátnej škole v Modre za vojny ukrýval židovské deti. Juditu Prokopyovú rod. Lichtensteinovú (88), ktorá sa narodila v židovskej rodine, pred deportáciami zachránilo vysoké výkupné a neskôr úkryt v bunkri v Slovenskom raji. Etnografka a publicistka Daniela Hroncová-Faklová oživila spomienky na svojho starého otca, ktorý za nezištnú pomoc Židom zomrel v nemeckom koncentračnom tábore.

Perzekúcie za komunizmu

Dojímavé svedectvo o svojom otcovi evanjelickom farárovi Samuelovi Velebnom – vzatom do Tábora nútených prác, neskôr odsúdenom a väznenom pre slovo Božie – prezentoval jeho syn Samuel Velebný. Blok osobných príbehov uzavrel Ľubor Dlháň, syn evanjelického farára Štefana Dlháňa – komunisti ho prenasledovali a odňali mu štátny súhlas k výkonu duchovnej služby (viac na s. 18 – 19). Jednotlivým príbehom predchádzali krátke historické exkurzy k obdobiu nacizmu a komunizmu s dopadom na život cirkvi.

Atmosféru umocnili hudobné vstupy Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru pod taktovkou Ewalda Danela a komorného orchestra. Program moderovala redaktorka RTVS Dagmar Mozolová, ktorá za rozhlasovú reláciu Encyklopédia spravodlivých získala ocenenie „Krištáľové krídlo“. Viola Fronková, bývala tajomníčka prvého porevolučného evanjelického generálneho biskupa, väzneného komunistami – Pavla Uhorskaia – prezentovala druhú časť knihy Cirkev v útlaku, ktorá je pripravená do tlače. V závere zaznela pieseň Smieť žiť pre Krista, hymna tajnej podzemnej evanjelickej cirkvi.

E. Mihočová

Foto: Ľubo Bechný

Záznam programu Rozpomeň sa a pamätaj je sprístupnený na Youtube.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.