Spišská Sobota

Reformačné myšlienky Martina Luthera (v Nemecku 1517) sa prostredníctvom študentov, kupcov i kňazov dostali z Nemecka na Spiš už v 1. polovici 16. stor. V Spišskej Sobote sa veriaci k reformácii prihlásili v polovici 16. stor. V rokoch 1552-1559 tu pôsobil známy šíriteľ Lutherových myšlienok Anton Philadelphy. V rámci cirkevných obradov odstránil omšu a zaviedol evanjelické bohoslužby. V čase stavovských povstaní bola Spišská Sobota podpálená a skoro celá zhorela (1682). Gotický Kostol sv. Juraja štyrikrát prešiel z rúk evanjelikov do rúk katolíkov a späť. Od odobratia kostola nemali veriaci svoj chrám. Preto sa ešte za života Márie Terézie usilovali o povolenie postaviť si kostol na mieste dreveného kostola, ktorý zhorel počas požiaru Spišskej Soboty v roku 1775. Povolenie bolo udelené, a tak v r. 1777 evanjelici dokončili stavbu klasicistického kostola v uličnom rade na dolnom konci námestia vo vnútri opevnenia.

Evanjelický kostol je postavený v barokovo-klasicistickom štýle s pomerme jednoduchou fasádou, zakončenou volutovým štítom a bez veže je začlenený do radovej výstavby námestia. Objekt kostola má slohovo jednotný interiér pôvodom z 19. stor.

Na pôdoryse, naznačujúcom grécky kríž, a polkruhovým ukončením oltárneho priestoru vznikol sieňový priestor. Svetlému interiéru kostola dominuje portálový oltár postavený v polovici 19. storočia s obrazom Krista na Olivovej hore od Jozefa Caucika (Czauczika) z roku 1852. Z tohto obdobia je i polygonálna kazateľnica s baldachýnom a oltárom Martina Luthera. Jednoduchým symetricky komponovaným fasádam dominujú vysoké okná s polkruhovým uzáverom. Priečelie s portálom a tabuľou letopočtu ukončuje vykrajovaný štít s malými okienkami a krížom vo vrchole. Iba strohá dôstojnosť klasicistickej fasády obnovenej roku 1897 hovorí o sakrálnom poslaní tohto kostola bez veže. Naposledy rekonštruovaná bola v roku 1997.

Z historických pohľadníc z roku 1898: Na námestí Spišskej Soboty sa nachádzala trojtriedna škola bez náboženského obmedzenia, na ktorej sa vzájomne dohodli evanjelici aj katolíci v rokoch 1787 – 1791. Budova novej školy bola postavená na severnej strane námestia v roku 1793 s prispením mesta a uhorského eráru sumou 1784 zlatých. Nachádzali sa v nej 2 vyššie triedy s 2 samostatnými bytmi pre evanjelických učiteľov a školu spravovali dvaja riaditelia, volení z každej konfesie. Budova školy mala 2 poschodia a patrili k nej aj stajne, stodola a záhrada.

Mgr. Ľubomíra Válková

Spracované podľa:
Baloga, Martin: Poprad-city quide, Unipress Poprad 2004
Gašpar, Ján a kol.: Poprad-história mesta na starých pohľadniciach, Region Poprad 2006
Kollárová, Zuzana-Malovcová, Božena: Stráže-známe,neznáme, Poprad 2001
Krivošová, Janka: Evanjelické kostoly na Slovensku, Tranoscius Liptovský Mikuláš 2001

Farári pôsobiaci v Spišskej Sobote
Antonius Philadelphus 1552
Šimon Maritius 1560-1565?
Christophorus Fabri 1566-1571
Ján Stöckel 1571-1584
Paul Munichius (München) 1585-1599
Thomas Dubowius (Dubovini)? 1595
Johann Arelt 1599-1621
Johann Arelt ml. 1621-1622
Ján Berger 1622-1639
Pavel Faško (Faschko) 1631
Gregor Arelt 1641 (40?)-1644(45?)
Ernst Binner Hilarius 1646-1651 (50?)
Valentius Hancke 1652 (50?)-1653(54?)
Tobiáš Engel 1654-1661
Krištof Klesch 1661-1974(72?)
Martin Kraus 1701-1702 a 1712-1728?
Tobias Miskovics 1704-1705
Samuel Augustíny 1761-1792
Juraj Molitor 1792-1797
Ján Danie Cramer 1797-1807
Daniel Szontagh 1807- po 1820
Martin Theisz do 1829
Martin Szopko 1833-1839
Ján Szopko 1868
Eduarf Wittchen o. 1912
Kolman Kozlay o. 1930
Juraj Hirschmann o. 1930
G. E. Fabry 1939-1942
Mathias Regitko 1942-1945

Fotografie © Kamil Tomčofčík