Povolaní Bohom

„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jan 15, 16a)

Čítania:

Genezis 12,1-4: Povolanie Abraháma

Hospodin povedal Abrámovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem! Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním! Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. Šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Charánu.

Ján 1,35-51: Povolanie prvých učeníkov

Na druhý deň Ján zasa stál s dvomi zo svojich učeníkov, a keď zbadal Ježiša, ktorý šiel okolo, povedal: „Hľa, Baránok Boží!“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a šli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi,“ čo v preklade znamená Učiteľ, „kde bývaš?“ Povedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Bolo to okolo desiatej hodiny. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a šli za Ježišom, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Ten našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Pomazaný. Priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter. Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Našiel Filipa a povedal mu: „Nasleduj ma!“ Filip bol z Betsaidy, Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip našiel Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Nato mu povedal Natanael: „Z Nazareta? Čo odtiaľ môže byť dobré?“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti!“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu odpovedal: „Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu povedal: „Veríš len preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako tieto.“ Potom mu povedal: „Amen, amen, hovorím vám, uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

Zamyslenie

Cesta sa začína stretnutím medzi človekom a Bohom, medzi stvorením a Stvoriteľom, medzi  časom a večnosťou.

Abrahám počul volanie: „Odíď do krajiny, ktorú ti ukážem“. Podobne ako Abrahám, aj my sme povolaní, aby sme opustili to, čo nám je dôverne známe, a vydali sa na miesto, ktoré nám Boh pripravil v hĺbke nášho srdca. Na tejto ceste sa stávame čoraz viac sami sebou, teda ľudom, aký Boh chcel od počiatku. A keď nasledujeme toto naše povolanie od Boha, stávame sa požehnaním pre našich drahých, našich blížnych, aj pre svet.

Božia láska nás hľadá. Boh sa stal človekom v Ježišovi, v ktorom sa stretáme s Božím pohľadom. V našich životoch – tak ako je to v Evanjeliu podľa Jána – počujeme Božie volanie rozličnými spôsobmi. Dotknutí jeho láskou sa vydávame na cestu. Toto stretnutie je začiatkom cesty premeny – žiarivým začiatkom vzťahu lásky, ktorý sa vždy obnovuje.

„Jedného dňa si pochopil, že do najväčších hĺbok tvojej bytosti bolo už bez tvojho vedomia vštepené áno. A ty si sa rozhodol kráčať za Kristom …

Mlčiac v Kristovej prítomnosti, pochopil si jeho slová: ,Poď a nasleduj ma, a ja dám tvojmu srdcu odpočinok.’“ 

Pramene Taizé, s. 65-66[1]

Modlitba

Ježišu Kriste,

ty nás hľadáš, ty nám chceš ponúknuť svoje priateľstvo
a viesť nás k čoraz plnšiemu životu.

Daruj nám odvahu odpovedať na tvoje povolanie,
aby sme mohli byť premenení
a stať sa svedkami tvojej nežnosti k svetu.

Amen.

---

[1] Brat Roger z Taizé: Pramene Taizé – Láska každej lásky, Vydavateľstvo Serafín, 1997.