Vnútorne dozrievať

„Zostaňte vo mne a ja zostanem vo vás“ (Ján 15, 4a)

Čítania:

Efezanom 3,14-21: Aby Kristus prebýval v našich srdciach

Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, aby vás podľa bohatstva svojej slávy posilnil mocou skrze svojho Ducha na vnútornom človeku a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, tomu sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen.

Lukáš 2, 41 – 52: Mária uchovávala všetko vo svojom srdci

Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.

Zamyslenie

Stretnutie s Ježišom v nás vyvoláva túžbu byť s ním a zostať v ňom: to je čas, v ktorom dozrieva ovocie. Keďže Ježiš bol plne človekom, rástol a dozrieval ako my. Viedol jednoduchý život a dôsledne praktizoval svoju židovskú vieru. Počas svojho skrytého života v Nazarete, keď sa zdanlivo nič mimoriadne nedialo, sa sýtil Otcovou prítomnosťou.

Mária kontemplovala Božie konanie vo svojom živote i v živote svojho Syna. Všetko to uchovávala vo svojom srdci a tak krok za krokom objímala Ježišovo tajomstvo.

Aj my potrebujeme dlhý čas dozrievania, potrebujeme celý život, aby sme pochopili hĺbku Kristovej lásky, umožnili mu zostávať v nás a nám zostávať v ňom. Bez toho, aby sme tušili  ako, Duch spôsobuje, že Kristus prebýva v našich srdciach. Náš vnútorný človek sa posilňuje  cez modlitbu, počúvanie Božieho slova, náš spoločný život s druhými, uvádzanie do praxe toho, čo sme pochopili.

„Dovoľme Kristovi vstúpiť do hĺbky našej bytosti… On prenikne oblasti našej mysle a nášho srdca, prenikne naše telo až do najvnútornejšej časti našej bytosti, takže aj my jedného dňa okúsime hĺbku milosrdenstva.“

                                                                         Taizé, Les écrits fondateurs, s.134[1]

Modlitba

Duchu Svätý,
daj, nech dokážeme prijať Kristovu prítomnosť do svojho srdca,
a starať sa o ňu ako o tajomstvo lásky.

Živ naše modlitby,
objasňuj nám Písma,

konaj prostredníctvom nás,
aby v nás krok za krokom rástlo ovocie tvojich darov.

Amen.

---

[1] Frère Roger de Taizé : Les écrits fondateurs, Dieu nous veut heureux, Les Ateliers et Presses de Taizé, 2011.  Porov. s. 5, poznámka pod čiarou č. 3 (Úvod do témy na rok 2021).