Pod týmto názvom sa deti stretávali po tri dni v auguste na dennom detskom tábore Poprad 2020.

Rozprávali sme sa o tom, že každý človek, ktorý verí v Pána Boha vstupuje do boja. Sme ako vojaci v armáde, ale nebojujeme proti sebe navzájom, ani proti iným národom, ale našim spoločným nepriateľom je diabol. Na začiatku tábora sa z nás stali vojaci. Opierali sme sa o Božie slovo, ktoré je napísané v liste Efezským 6,11 –  Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla.

1.táborový deň:  Prilba k ochrane myšlienok

V prvý deň sme si povedali základné veci o našom nepriateľovi, že je to zvrhnutý anjel, ktorý spyšnel a chcel, aby oslavovali jeho viac ako Pána Boha. Bol zhodený z neba a aj niektorí anjeli s ním. Odvtedy sa stal najväčším klamárom. Klame nás preto, aby sme nemohli spoznať Pána Boha. Útočí aj na naše myšlienky a na to, ako rozmýšľame. Preto si pred diablom musíme chrániť našu hlavu, našu myseľ. Na to nám slúži prilba spasenia. Aby sme sa nedali diablom oklamať musíme si našu myseľ a srdce chrániť aj tak, že budeme viac rozmýšľať o Božích veciach, o Božom Slove. Keď chceme rozmýšľať o Božom Slove, musíme si ho do našej mysle vložiť. Preto sme sa počas táborových dní aj mimo nich učili mnohé vybrané biblické veršíky naspamäť. Každý, kto sa naučil veršík a aj ho pred ostatnými povedal, bol povýšený vo vojenskej hodnosti. Toto samozrejme neplatilo len pre deti ale aj pre nás vedúcich J.

Poobede v prvý deň sme sa dozvedeli aj to koho prvého diabol oklamal a aké boli následky prvého hriechu vážne, a že sa to týka aj nás teraz. Počas tvorivých dielní sme si postupne vyrobili tri obrázky na doštičkách. Pribíjali sme klinčeky v tvare prilby, a potom sme tú prilbu zvýraznili aj farebnými bavlnkami. Pred koncom dňa sme ešte v Strážach našli skrytý poklad. Deň sa skončil radostne a už sa začali tešiť na ďalší pondelok, keď tábor pokračoval.

[Show as slideshow]

◄ 1 2 3 4 ►

2. táborový deň: Obuv k službe evanjelia pokoja

Druhý augustový pondelok sa prihlásil nádherným letným počasím a pred nami stála výzva obliecť si ďalšiu časť Božej výzbroje z Listu Efezkým. Spolu s deťmi sme premýšľali nad tým, aké by to bolo, keby si hokejista pred zápasom zabudol obuť korčule alebo či môže hasič ísť uhasiť požiar iba v ponožkách. Dospeli sme k záveru, že by to asi nefungovalo a aj rímsky vojak by mal značné problémy, keby sa vybral do boja bez pevnej obuvi.

Keďže sme si v prvý deň tábora spolu s deťmi vysvetľovali, aká dôležitá je pre Božieho bojovníka – kresťana prilba spásy a vysvetlili sme si, čo všetko potrebujeme urobiť, aby sme mohli byť spasení, v druhý deň sme sa v tom potrebovali utvrdiť.  A práve s tým nám mala pomôcť pevná a odolná obuv, vďaka ktorej by sme pevne stáli a boli utvrdení v Božej milosti a láske. Lebo iba ten Boží bojovník, ktorý  stojí pevne zakorenený v Pánovi Ježišovi a je vďaka Nemu zmierený s Pánom Bohom, môže obstáť proti nepriateľovi. Satan nás rád znepokojuje nepravdivými myšlienkami a ešte radšej nám berie odvahu, aby sme tú radostnú správu o vykúpení a uzdravení skrze moc Pána Ježiša, azda radšej nešírili ďalej. Deti sa ale naučili, že vďaka topánkam môžeme nielen pevne stáť, ale sa môžeme predovšetkým pohybovať, bežať, skákať, atď. A práve preto slúži obuv Božieho bojovníka aj či práve na zvestovanie evanjelia pokoja. Pokúsili sme sa deťom vysvetliť, že prijať Pána Ježiša do svojho srdca a života je dôležité a úžasné, lebo nikto iný nám nedokáže ponúknuť pokoj, ktorý nám dáva Pán Ježiš, ale že si to nemáme nechať iba pre seba! Máme sa obuť a vyraziť, byť aktívni. Máme sa snažiť posúvať dobrú správu, evanjelium, aj ostatným, aj keď to občas môže byť aj ťažké…

Tento horúci pondelok nám spolu s deťmi ubehol dosť rýchlo, pomedzi hovorené slovo a príbeh o apoštolovi Filipovi sme sa veľa hrali, skúšali sme zdolávať prekážky so zviazanými nohami, vymenili sme si topánky, naučili sa nové biblické veršíky, opäť sme pozatĺkali pár klincov a kreatívne sa vyžili pri tvorivých dielňach:) Obedňajšia pizza opäť všetkým chutila a na chutné koláčiky ešte dodnes spomíname (a ďakujeme šikovným babkám a mamkám za ne:)

Na záver článočku o druhom táborovom dni ešte spomeniem pekný veršík, ktorý sme sa v ten deň naučili: „Aké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú dobré veci (evanjelium)“ Rim 10:15, (ekumenický preklad).

3. táborový deň: meč – Slovo Božie

Veľmi rýchlo prišiel tretí deň a pred táborníkmi bol príbeh plný tajomstiev a hľadania. Najskôr sme objavovali hlavnú myšlienku dňa, alebo lepšie povedané, mali sme zistiť, ktorá čas výzbroje rímskeho vojaka je útočnou zbraňou. Veľmi rýchlo sme zistili, že to bol meč. Apoštol Pavol vo vysvetlení v liste Efezským pripodobnil meč k Božiemu Slovu.

Ďalším objavovaním bol Biblický príbeh a ako pomôcku sme mali korunu a plášť. Rýchlo sme pochopili, že patria kráľovi. Dozvedeli sme sa, že kráľom v Izraeli sa stal malý chlapec Joziáš, ktorý mal osem rokov a tak sme korunovali za kráľa najbližšie k ôsmym rokom 7 ročnú kráľovnú. Každý uznal, že kraľovať v takom veku nebolo ľahké a bolo dobré pre mladého kráľa, že mal dobrých zbožných poradcov a spolupracovníkov. Každý z nás musel uznať, že aj dnes je dobré, keď od mladého veku poznávame Pána Ježiša a dospeláci nás vedú k Božím veciam.

Pokračovali sme v príbehu a dozvedeli sme sa, že kráľ vyrástol a keď mal 20 rokov dal opravovať chrám a vtedy sa stala zvláštna udalosť. V chráme našli zvitok a na zvitku bol Boží zákon. Tu sme museli prerušiť naše skúmanie príbehu o mladom kráľovi a aj my sme sa vydali hľadať zvitok. Hľadali dve skupiny – dievčatá a chlapci a skoro aj našli, ale napokon potrebovali pomoc. Na zvitku bol veršík 2-Tim 3,16-17: Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré. Keďže už vieme, že Božie Slovo je pre nás vo výzbroji meč, tak sme si tento meč privlastnili učením verša naspamäť.

Zaujímavé objavovanie nás čakalo v našom kostole na námestí. Mali sme nájsť každé miesto, kde je Božie Slovo a bolo tých miest ozaj veľa. Kostol je miestom, kde sa Božie slovo zvestuje, číta, rozmýšľa sa nad ním a prišli sme nato, že sa Božie slovo aj spieva. V kostole sme boli azda aj dlhšie ako na Službách Božích, lebo kým sme všetko objavili čo sa kde skrýva, tak nám to trvalo.

Počas celého tábora nás sprevádzala hymna: Som moc malý by som bol vojakom. Rýchlo sme sa ju naučili nielen spievať, ale aj ukazovať. Aj v posledný deň sme si ju opakovali a povzbudzovali sa príslušnosťou k Božej armáde. A to už prišiel poobedný čas, kedy sme už mali nielen jeden zvitok Písma, ktorý sme objavili, ale každý si vyrobil svoj vlastný. Potom sme už mali opäť príbeh kráľa Joziáša, kedy sme skúmali ďalšie tajomstvo: Čo sa stalo, keď si kráľ Joziáš vypočul knihu zákona, ktorú mu prečítali? Asi tušíte: Veľmi sa prekvapil ako sa vzdialili od poslušnosti Hospodinovi a on osobne sa rozhodol, že sa chce správať tak ako píše Božie Slovo. K takému rozhodnutiu pozval aj ostatných ľudí a oni po prečítaní Božieho zákona, tiež sľúbili, že budú počúvať Písmo Sväté. Bolo jasné, že aj my sme postavení pred takú istú výzvu, či chceme mať v boji s nepriateľom meč a teda počúvať a riadiť sa Božím Slovom – Bibliou. Vyznali sme, že je to správna voľba a ako kresťania ju berieme vážne.

Opäť nás pred záverom čakala doštička, klinčeky, bavlnky a tento krát sme si vybili a vyplietli útočnú výstroj Božieho bojovníka a to meč. Naši milí pomocníci pripravili aj hry s mečom a keďže sme boli na detskom tábore nahradili sme meče balónmi. Zažili sme potom veľa potešenia hlavne pri zmrazovaní a rozmrazovaní.

Tešíme sa, že posledným dňom neskončilo naše objavovanie o Božom bojovníkovi a bude pokračovať počas stretávania besiedky, na ktorú pozývame každého chlapca a dievča. Stretneme sa vždy v nedeľu v kostole a potom budeme v zborovej miestnosti.

Alenka Findrová, Lucka Dindošová, Michal Findra