Pro Christ 2018 – Neuveriteľné?

V zborovej miestnosti sme každý podvečer od 13. do 19. marca sledovali prenosy ProChrist 2018 – po troch rokoch opäť z Nemecka, konkrétne z Bachovho mesta Lipska (organizátori oznámili, že je prihlásených až 500 prenosových miest). Hlavná téma tohtoročného ProChrist-u bola Apoštolské vierovyznanie, spájajúce nás s ostatnými kresťanskými konfesiami. Je to vyznanie viery v Boha, ktorý stvoril svet a ktorý každého človeka nekonečne miluje. NE – UVERITEĽNÉ?… Ako to vnímame? Je to uveriteľné či neuveriteľné?

Moderátori večerov boli kresťanská aktivistka Elke Wernerová a evanjelický farár Steffen Kern. Na úvod prenosu vždy zaznelo Krédo. Rozhovory s veriacimi ľuďmi a ich svedectvá boli popretkávané umeleckými vstupmi hudobnými, hereckými či športovými. Vždy na záver večera, pri svietiacom kríži, zaznela výzva k modlitbám a odovzdaniu sa do Božích rúk. A v našom prenosovom mieste sme vyzbierali 114 Eur, ktoré brat farár Michal Findra odošle na konto ProChrist-u.

Prvý večer: Boh ma miluje. Tému uviedla anketa medzi deťmi, ktoré úprimne vyznávali, že majú rady svojich rodičov, ale zároveň cítia, že sú milované svojím otcom či matkou.
Hlavný príbeh divákom povedal Benjamin Hudsen, Nemec, momentálne žijúci v Španielsku. Narodil sa v Dominikánskej republike, ale jeho rodičia sa rozviedli. Matka bola aktívna v cirkvi a misii, a tak aj Benjamin začal chodiť na stretnutia mládeže. Po smrti svojej maminky si kládol otázky prečo sa to stalo, prečo sú choroby, prečo sa rodičia rozišli. Vďačí však Bohu, že si ho pritiahol k sebe, naučil ho modliť sa, v modlitbách sa stíšiť a počúvať čo Boh hovorí v Písme svätom… Benjamin na záver vyznal: Boh nás má rád – mal som otca, potom otčima, ale vždy a všade je so mnou môj Boh; Jemu dôverujem, urobil som skok viery – spolieham sa len na Neho v celom svojom živote.

K téme milujúceho Boha pripomenula Elke Wernerová biblické podobenstvo o otcovi, ktorý stále čakal svojho strateného syna. Mnohí sa Bohu stratili, ale túžba po Božom domove je v nás stále, ako to vyjadril sv. Augustín: Duša človeka je nespokojná, kým nespočinie v Bohu. Túžba priviedla aj nešťastného syna domov. My tiež môžeme zažiť lásku Boha, stelesnenú v Ježišovi Kristovi, ktorý za nás zomrel na kríži. Stále je príležitosť vrátiť sa domov, kde nás čaká Boh Otec… my nemôžeme plnohodnotne žiť bez tohto vzťahu, preto sa usilujme o stále spojenie s Bohom cez Písmo sväté a úprimné modlitby!

Druhý večer: Boh ma chce. Kapela ProChrist uviedla tento večer piesňou Nebeský Bože, Tvorca všehomíra. Farár Steffen Kern povedal, že Boh stvoril krásny svet, do ktorého stredu postavil človeka – Boh tak ukázal, že nás/mňa chce. Neprestávame žasnúť nad Božím stvorením, potvrdil aj astrofyzik Heino Felcke, ktorý povedal, že nikdy nebudeme všetko vedieť. Vesmír a svet tu nie je naveky, má svoj začiatok a koniec. Boh bol na počiatku a On nie je mŕtva hmota, lebo je Stvoriteľ a my s Ním môžeme mať vzťah, ktorý nazývame viera. Prečo Boh stvoril človeka? Prečo sme tu? Prečo Boh oživil mŕtvu hmotu? Prečo to zrnko prachu-človek vo vesmíre žije v spoločenstve, dokáže sa s inými rozprávať tak, že si rozumejú, vytvárajú vzťahy aj materiálne hodnoty? Je to jasný zázrak! Heino Felcke to jasne všade prezentuje… ako vedec je zvedavý a aj vo viere je rovnako zvedavý. Boh je pre neho dôležitý a pochopil, že mu je blízky v Pánovi Ježišovi Kristovi. Učí sa teda od Pána Ježiša, číta Bibliu, zhovára sa s inými veriacimi o viere v trojjediného Boha. Rozmýšľaj prečo je Boh dôležitý pre Teba a buď Jeho človekom – v Ježišovi je Boh neuveriteľne láskavý a je veľmi blízko nás.

Na záver S. Kern zdôraznil, že svet je pestrý, ale pritom v dokonalej harmónii. Ľudia nevznikli náhodou! Stvoril nás Boh a, popri vzájomných vzťahoch, môžeme mať aj blízky vzťah s Bohom. Boh nás stvoril na svoj obraz, preto máme dôstojnosť, ktorú nemôžeme stratiť! Majú ju aj všelijako postihnutí a chorí ľudia. Musíme uznať, že na tomto svete sme veľa pokazili a stále viac ničíme veci i prírodu – a to sa volá hriech! Boh je napriek tomu s nami, miluje nás, stojí pri nás. Ukázal to vo svojom synovi Ježišovi Kristovi, ktorý na tento svet prišiel nie pretože že sme dobrí a milí, ale preto, že je tu mnoho hriechu-pokazených vecí. Boh povedal: staré veci sa pominuli a nastali nové v Pánovi Ježišovi. On zomrel za nás, aby sme my mali nový začiatok. Modlime sa, Boh je tu, počuje nás, je pripravený začať s nami odznova a Kristov kríž je miesto, kde sa Boh dotkol zeme… tak sa mu zverme, On nás čaká a počuje, keď sa k Nemu úprimne modlíme!
Tretí večer: Boh ma hľadá. Hľadanie je v našich životoch veľká téma. Vyvstáva otázka čomu verím? Nech sa na konci týždňa otáznik zmení na výkričník – verím trojjedinému Bohu! Veľký Boží človek Dietrich Bonhoefer povedal: Ľudia, vo svojom trápení verte v trpiaceho Boha, ktorý na kríži trpel omnoho viac ako my trpíme. Elke Wernerová pripomenula príbeh z Biblie o Zacheovi. Ježiš ho našiel aj na strome a potom vošiel do jeho domu. Takže, aj k nám môže Ježiš Kristus prísť… a aj na nás záleží či to bude príchod len na jednu návštevu alebo nastálo!
Potom nasledoval rozhovor s Yassirom Erricom, kedysi militantným islamistom zo Severného Sudánu, ktorý je teraz veriaci kresťan. O svojej ceste ku kresťanskej viere uviedol, že keď mal šesť rokov, otec ho odviedol do moslimskej školy v púšti, aby sa tam učil Korán a prišiel po neho až o desať rokov. Bolo to pre neho ťažké obdobie odlúčenosti od blízkych a štúdium bolo náročné i prísne, takže sa z neho stal presvedčený moslim. Slovo džihád má význam usilovať sa, modliť sa, ale znamená aj vojnu/boj proti nemoslimom. Spolu s ďalšími kamarátmi takmer na smrť dobili kresťana, na čo bol vtedy hrdý, no teraz sa za to hanbí. V Chartume v nemocnici, napriek mnohým modlitbám, Alah nevyliečil dieťatko (bolo z Yassirovho príbuzenstva). Boli tam aj egyptskí kresťania, ktorí sa spýtali či sa môžu pomodliť za dieťa oni k svojmu Bohu… bolo im to umožnené a dieťa sa uzdravilo. To bol pre Yassira taký silný zážitok, že prijal Pána Ježiša Krista za svojho Boha. Zo strany rodiny prišlo nemilosrdné zavrhnutie, dokonca otec vystrojil Yassirovi pohreb na znak toho, že jeho syn zomrel pre islam… Stalo sa však, že po čase stretol kresťana Zachariasa, ktorého pred rokmi dobil skoro na smrť, a ten mu povedal, že on sa odvtedy za neho vytrvalo modlil… Yassir tak mal ďalší dôkaz, aký silný, zasahujúci a živý je Boh kresťanov. Na záver vyznal, že ako moslim bol otrok Alaha, ale ako kresťan je Božie dieťa a v tom je veľký rozdiel!

Elke Wernerová pripomenula, že sme sa od Boha vzdialili už v raji, ale Boh nás stále hľadá, ako Ježiš hľadal Zachea – On aj na nás volá po mene a chce byť s nami v našom dome, lebo On je most k Bohu a k Nemu môžeme prísť takí akí sme! Pamätajme, že On povedal: keď ma budete hľadať, dám sa vám nájsť!

Štvrtý večer: Boh ma zachraňuje. Elke a Steffen si pozvali na rozhovor Daniela Böckinga, šéfredaktora populárneho nemeckého časopisu Bild, ktorý napísal knihu o tom, ako Boh zmenil jeho život a na základe toho je presvedčený, že „trocha viery“ neexistuje. Bol v tíme, ktorý zachraňoval obete zemetrasenia na Haiti v r. 2010, potom bol zachraňovať aj zavalených baníkov v Chile, kde sa podarilo všetkých 30 baníkov zachrániť. Zažil, že sa konali celé dni pobožností, na ktorých ľudia prosili Boha o pomoc a potom ďakovali za záchranu. Daniel začal čítať Bibliu a uveril celým srdcom v Boha. Z Novej zmluvy spoznal, že Pán Ježiš je úžasný a že sa nedá veriť len trochu, len raz za týždeň v kostole… prežil skutočné obrátenie, vyznal hriechy a zažil prítomnosť Boha v sebe. Povedal o tom aj svojej manželke, ona bola nadšená a teraz sa tešia zo spoločnej viery. Povedal o tom aj v zamestnaní, napísal o tom článok aj do Bildu… Písmo sväté hovorí, že o svojej viere máme hovoriť, a tak neváha verejne vyznávať Pána Ježiša Krista.

Steffen Kern uviedol príklad, že pri smrti svojich rodičov, deväť pozostalých detí na ich parte uviedlo, že: sme najmilovanejšie Božie deti. Sme len lístok vo vetre? Sme stále medzi smútkom a radosťou? Zabudol na nás Boh? Ateisti tvrdia, že Boh neexistuje, keď toleruje zlo vo svete. On však prichádza do nášho sveta, aby nás zachránil! Na Ježišovom kríži je všetka bieda, utrpenie, hriech a my máme Ježiša Krista, ktorý nás zachraňuje! Útecha je veľké tajomstvo… Spomenutí zomretí rodičia boli radostní, lebo vedeli, že patria Bohu, rovnako ako ich deti, alebo aj zachránení v Haiti či v Chile. Niekedy sa zdráhame prijať dar a, žiaľ, aj dar spasenia v Ježišovi Kristovi! Čítajme si Žalmy, veď aj Pán Ježiš sa stotožnil so slovami žalmu! Skúsme sa oddať Bohu… tých deväť detí sa o zosnulých rodičoch vyjadrilo: my vieme, že vám je tam dobre… to je nádej, že sú doma-v nebi. A kde budeme my, keď zomrieme? Máme nádej, že existuje cesta: cez utrpenie do neba; neodmietajme Boha, povedzme mu áno! Vieru treba zažiť a je to ako plávanie – treba sa odvážiť skočiť a uvedomiť si, že nás voda nesie! Ježiš Kristus aj nás nesie, On je cesta domov do neba, k Jeho aj nášmu Otcovi!

Piaty večer: Boh ma obdaruje. Darčeky sú znak toho, že nám obdarovaný nie je ľahostajný. Ježiš Kristus nám svojím vzkriesením daroval večný život – On vstal z mŕtvych, tak aj my vstaneme z mŕtvych, a preto máme nádej, že náš život má zmysel. Hosť večera bol Roland Werner, afrikanista, ktorý je veriaci a venoval sa aj z mŕtvych vstaniu Ježiša a skúmaniu Písma svätého. Jednoznačné je, že Ježiš zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, ako to vyznávame v Kréde. O tom, že je to pravda, svedčí Písmo sväté, ktoré zaznamenáva všetky skutočnosti Ježišovej smrti ukrižovaním, jeho pochovania do hrobu a slávneho z mŕtvych vstania. Písmo sväté okrem toho popisuje aj množstvo ľudí, ktorí tieto veľké veci videli, zažili a dosvedčili. Na základe toho v Neho mnohí uverili a deje sa tak cez veky dodnes. Vzkriesenie Ježiša Krista bola nevyvrátiteľná skutočnosť a zvesť o nej rýchlo prenikla do celej Rímskej ríše – vzkriesený Ježiš robil zázraky a robí ich aj dnes. Mnohé problémy sa vyriešia, keď človek uverí v Ježiša Krista. Smrť je hrozná skutočnosť, je to trest za hriech. Ale Boží Syn premohol smrť, preto aj my môžeme žiť s Ním večne a On je záruka toho, že po smrti prichádzame k Nemu bez akéhokoľvek „filtrovania“. Pamätajme: kto má Ježiša Krista, má život! Dnes sú ľudia pyšní, že si vystačia sami, ale v závere života sú potom sklamaní a frustrovaní, lebo potrebujeme poznať dôvod prečo sme boli povolaní do života! Márii z Magdaly viera v Ježiša otvorila život, ale keď zúfalá išla k hrobu svojho Pána a uvidela tam anjela, ktorý povedal nebojte sa, získala odvahu, radosť a slobodu. Viera je z počutia a odvaha je strach, ktorý sa modlí! Viera dáva radosť a Mária sa tešila. Aj my sa tešme… smiať sa smrti do očí, to je veľkonočný smiech! Kedy tvoja duša tancovala? Tešme sa, choďme, hovorme o Kristovom vzkriesení všetkým, napriek tomu, že všetkému nerozumieme! Viera dáva aj slobodu. Je taká chybná predstava, že viera zväzuje, preto to ľudia odsúvajú na čo najneskôr… ale opak je pravda – viera v Pána Ježiša Krista oslobodzuje!!! Iste, niektoré náboženstvá (aj s kresťanským nádychom) zväzujú, ale viera v Ježiša Krista oslobodzuje!!! Aj Mária od hrobu odchádzala radostná a slobodná a na ceste stretla samého vzkrieseného Ježiša! Jej radosť sa stupňuje – a taký je život s Pánom Ježišom Kristom! Vďaka, Kriste, že si za mňa zomrel, aby som s Tebou žil/žila! Každý, kto verí má Syna Božieho a On mu dá večný život!
Šiesty večer: Boh ma motivuje. Černošská speváčka Judy Beiley spievala: Veríme v Boha, máme Boha a vieru, v ktorej vytrváme. Judy pomáha utečencom a robí aj iné projekty v Tanzánii, Senegale a inde. Hovorila, že v tamojších podmienkach je čistá voda zázrak, podobne škola… a vyzvala ľudí, aby pomáhali tiež! Láska nami hýbe, dáva nám možnosť urobiť niečo pre iných… dobrovoľníci sú veľmi cenní. Ďalší hosť Frank Heinrich, poslanec Bundestagu a člen výboru pre ľudské práva, je dôstojník Armády spásy, ktorej zakladateľ si uvedomil, že mimo kostolov je veľa biedy a začal pomáhať. Ide o boj proti obchodovaniu s bielym mäsom, s ľudskými orgánmi, nútenou prostitúciou, a i. Venuje sa aj dodržiavaniu práva na náboženskú slobodu. Frank uviedol, že najväčší počet samovrážd (nielen v Nemecku) je na štedrý deň, t. zn., že ľudia sú hladní po láske. Boh ho motivuje, aby lásku odovzdával ďalej, a tak by sme to mali robiť všetci, ktorí sme motivovaní Božou láskou k nám. Steffen Kern povedal, že ProChrist vybral tri projekty, v ktorých chce tento rok pomôcť. Dva sú v Nemecku a jeden v Južnom Sudáne – Centrum dobrej nádeje na pomoc prenasledovaným kresťanom. Všetci môžeme prispieť prostredníctvom zbierok na prenosových miestach.

Elke Wernerová povedala, že Trojica je pre nás ľudí ťažko pochopiteľná. Na druhej strane však, ak by sme Boha dokázali úplne pochopiť, bol by to len nami vymyslený boh. Počuli sme svedectvo ženy, ktorá uverila Pánovi Ježišovi ako 17-ročná. Bola na jednom stretnutí, kde sa modlili k Pánovi Ježišovi a ona ho nepovažovala za Boha, preto si pomyslela: ako sa môžu modliť k človeku? Ale prítomní sa úprimne modlili aj za tých čo nemohli prísť, o ktorých mali starosť. Zrazu pocítila a uvedomila si, že Boh sa môže o ňu zaujímať a keď si na kresťanskú akciu pripravovala text z Ezechiela o kamennom a mäsitom srdci, to ju zasiahlo, dala svoje srdce Bohu a odvtedy mu patrí úplne. Boh hovorí, že potrebujeme túto operáciu srdca, ale, ako pred operáciou v nemocnici, musíme sa dobrovoľne rozhodnúť či s tým súhlasíme. Kresťania odovzdali svoje životy Bohu a majú posolstvo spasenia pre ostatných.

Vo veci chápania Svätej Trojice sme ako dieťa pred pôrodom v lone matky: ono tiež nevie, že má ochrankyňu-matku a že cez pôrodné cesty sa musí narodiť do nového života, o ktorom tiež nemá ani poňatie. Ježiš Kristus nás pozýva držať sa Jeho silnej prebodnutej ruky, ktorá hovorí o láske Boha k nám. Pevne sa jej chyťme, je to pre život viery to najdôležitejšie! Rozhodujúce je, či chceme prejsť týmto životom k Bohu do večnosti… On nás povzbudzuje: neboj sa, neobzeraj sa, Ja som s tebou!

Na záver prenosu sme od brata farára Michala Findru dostali malý suvenír-krížik zo špajdlí… (pripravili ho pre nás deti na besiedke) ak ho zovrieme do dlane, pocítime pichanie a to nám má pripomenúť utrpenie Ježiša Krista na golgotskom kríži za naše hriechy.

Siedmy večer: Boh ma očakáva. To je príjemná správa pre nás, preto sa máme radovať! Počuli sme svedectvo matky štyroch detí a dvoch vnúčat. Po vysokoškolskom štúdiu sa vydala, venovala sa rodine a veľa pracovala ako dobrovoľníčka. Po smrti manžela ochorela na rakovinu hrubého čreva, ktorá sa rozšírila aj na iné orgány, takže už dva roky dostáva chemoterapiu… má sa dobre, ničoho sa nebojí, dôveruje Bohu a dokonca si chystá aj priebeh vlastného pohrebu. Pán Ježiš povedal: poďte ku mne, ja vám dám odpočinok. Ďalšie svedectvo podal Arne Kopfermann. Pri ceste z rodinného výletu havarovalo ich auto, ktoré Arne riadil, nesprávne odbočil a spôsobil haváriu. Pri havárii sa ťažko zranila dcéra Sara, ktorá napokon zomrela. Arneho to veľmi bolelo, len viera v Boha mu pomohla vyrovnať sa s ťažkou situáciou. Teraz verí, ba je si istý, že Sara žije v inom živote a to mu umožňuje žiť spokojne. Vraví, že viera a smútok sú dve strany jednej mince: smútok nesmie obmedzovať vieru a opačne viera smútenie. Arne vraví, že každý to prežíva inak, on má rád cirkev, lebo mu približuje mystérium Boha. Zo židovskej náuky sa mu páči poučka: nemusíš odhaliť všetky tajomstvá, dôležité však je klásť tie správne otázky!

Steffen Kern dal otázky: v čo možno dúfať a čo možno očakávať? Pri súčasnom poznaní a pod vplyvom Kantovej filozofie sa ťažko verí biblickým príbehom. Predstavte si dlhú chodbu s obrázkami z vášho života… skôr-neskôr zaznie otázka: kam idem? Aj ateisti vravia, že bez nádeje človek nemôže žiť a ak prestanete dúfať, príde potom to najhoršie! Pán Ježiš Kristus pred svojou smrťou povedal, že ide do domu svojho Otca a pripraví nám miesto, t. zn., že náš domov je v nebesiach. Ježiš Kristus tiež povedal, že On je cesta, pravda i život – a iná cesta domov k Bohu nie je, aby tá dlhá chodba nášho života mala dobrý koniec, aby neskončila prázdnotou!
Boží Syn zomrel za nás, aby preklenul priepasť medzi nami a Bohom. Musíme byť otvorení: Boh raz bude súdiť ľudí, nik pred Ním nemôže obstáť… ale v tej chvíli príde Ježiš Kristus ako obhajca a povie: Ja ho/ju poznám, zomrel som za neho/ňu, za jeho/jej hriechy! Poďme k Pánovi Ježišovi Kristovi, držme sa ho ak mu patríme, odovzdajme mu svoj život, aby sme prišli do novej krásnej krajiny! Podľa posledných slov Žalmu 23 tam budeme bývať naveky! Máme takúto istotu?
Na záver ProChristu 2018 Elke a Steffen zdôraznili výrok Pána Ježiša: Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa bude žiť aj keď umrie!… a zaželali všetko dobré na ceste smerom k nebu!

Zuzana Valeková

Názor na “Pro Christ 2018 – Neuveriteľné?

  1. Azriel

    Ani tohtoročný ProChrist nesklamal! Počuli sme úžasné svedectvá ľudí o tom akí sú šťastní, že sú veriaci, teda, že odovzdali celý svoj život Pánovi Ježišovi Kristovi. Všetci prítomní sa s týmto stotožňovali a vyznávali, že si nevedia predstaviť život bez odovzdanej viery v nášho trojjediného Boha… Haleluja! On nech je oslávený v našich životoch. Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.