Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je v čase od 18. do 25. januára. Tieto dni navrhol Paul Wattson v roku 1908 tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Vyznanie) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam.

Od roku 1968 Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví, v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov, vydáva každoročne pri tejto príležitosti materiály, ktorých prípravou bývajú poverené miestne cirkvi, cirkevné a ekumenické spoločenstvá niektorej krajiny. Príprava textov pre tento rok bola zverená Národnej rade kresťanských cirkví v Brazílii. Ich ústredná myšlienka je Ježišova túžba, ktorú adresoval samaritánke pri studni v meste Sychar: „Daj sa mi napiť!“ zo 4. kapitoly Jánovho evanjelia, verš 7.

Je to prosba všetkých ľudských bytostí. Boh, ktorý sa stal v Kristovi človekom, sa zriekol seba samého, aby mal účasť na našej ľudskej prirodzenosti. Zároveň tento Boh, ktorý prichádza, aby sa s nami stretol, ponúka nám živú vodu: … voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života (J 4:14).

Biblické gesto ponúknutia pohára vody tomu, kto prichádza – ako spôsob privítania a vzájomného podelenia sa – je bežné vo všetkých regiónoch Brazílie.

Žiadosť „daj sa mi napiť“ nás núti uznať, že osoby, spoločenstvá, kultúry, náboženstvá a etniká sa potrebujú navzájom, že pri uskutočňovaní poslania Cirkvi potrebujeme jedni druhých. Pobáda nás hľadať jednotu uprostred našej rozdielnosti, cez našu otvorenosť voči rôznym formám modlitby a kresťanskej spirituality.

Na svojej ceste z Judey do Galiley si Ježiš slobodne zvolil, že pôjde cez Samáriu. Jeho cesta viedla popri studni, kam prichádzala Samaritánka po vodu. Brazílska ekumenická skupina, ktorá pripravovala predlohu slávenia, pozývala, aby boli použité tieto dva symboly: symbol cesty a vody, ako obrazy viditeľnej jednoty kresťanov, za ktorú sa ekumenické spoločenstvo modlilo.

V našom chráme bola pred oltárom umiestnená veľká misa, symbolizujúca studňu a krčahy okolo nej symbolizovali rôznorodosť zhromaždenia. Predstavitelia každej zo zúčastnených cirkví naliali pri príchode vodu z jedného krčaha do misy. Táto voda v mise, z rôznych zdrojov, mala byť symbolom jednoty, ktorá je už medzi nami prítomná, hoci nie úplne, a ktorá je skrytá pred našimi očami.

Na záver potom prítomní prijali Áronovské požehnanie brata farára Libora Bednára.

Z materiálov k ekumenickej pobožnosti spracovala Zuzana Hybenová

Tu si môžete pozrieť reportáž z TV Poprad: