Počas dvoch nedelí v advente sme sa s deťmi na besiedke pokúšali odpovedať na túto otázku. No odpoveď sme našli až v nedeľu 14.12.014 na detskom vianočnom stretnutí.

Deti spolu s rodičmi a starými rodičmi sa započúvali do svedectva chlapca Larsa z Nemecka, ktorý na vlastnej skúsenosti pochopil, aká zlá je temnota a zvlášť temnota hriechu.

Lars prišiel k svojmu strýkovi na vianočné prázdniny na ostrov. Túžil prežiť dobrodružstvo, na ktoré by dlho spomínal. To, čo sa mu napokon stalo, bolo nielen nezabudnuteľné, ale zmenilo to navždy jeho život . Odohralo sa to presne deň pred Štedrým večerom, keď si uvedomil, že v svojom živote aj on potrebuje svetlo, ktoré by mu svietilo v tme. Poznal, že tým svetlom môže byť a aj je iba Pán Ježíš. Symbolicky to mohli sledovať aj deti, keď sme v tmavej miestnosti zapálili lampáš. Najprv bol ukazovateľom na miesto, kde je domov.  Keď sa nám neskôr rozhoreli ďalšie sviečky a svetielka, aj my sme mohli spoznať, že kde je svetlo,  tam nie je tma. Kde je Pán Ježíš- Svetlo sveta, tam temnota hriechu nemá miesto. Toto poznanie zmenilo chlapca Larsa tak, že dovolil Ježišovi, aby vstúpil do jeho života. A Lars zostal verný Ježišovi aj keď nebezpečenstvo pominulo.

Verš z Biblie, ktorý sprevádzal chlapca na jeho ceste za Svetlom, sme sa aj my naučili naspamäť. Spoločné hry a piesne prispeli k tomu, že sme sa na vianočnom stretnutí cítili ako v Božom náručí.
Na záver si deti s rodičmi vyrobili sviečku, ktorá im má pripomínať toto stretnutie, a tiež to, že Pán Ježíš hovorí: Ja som Svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.

Za organizátorov Alenka, Michal, Lucka, Barborka, Anička a foto-reportéri Jakubko a Janko

[Show as slideshow]

1 2 3 ►