Preklad Novej Zmluvy do jazyka nawuri dokončený!

Už je tomu viac ako 3 roky, čo sme v zborovom liste informovali o projekte prekladu Novej Zmluvy do jazyka Nawuri v africkej Ghane.

V týchto dňoch nám prišla informácia od Zuzky Kovalčíkovej, ktorá mala tú možnosť v minulosti takisto stráviť nejaký čas v Ghane na pomoci v tomto projekte. Zuzka nás informovala, že práce na preklade Novej Zmluvy boli minulého roka ukončené, preklad bol skontrolovaný a vytlačený. V novembri minulého roka sa v dedinke Kpandai uskutočnilo slávnostné vysvätenie Novej Zmluvy v jazyku Nawuri a jej uvedenie do života.

Keď som na internete hľadal bližšie informácie o tomto projekte, zistil som, že práce na preklade do jazyka nawuri začali v roku 1985, čiže celý projekt od naštartovania až po úspešné zakončenie trval viac ako 27 rokov. Viac ako štvrť storočie! Odvaha a húževnatosť prekladateľov je obdivuhodná. Konečne bude môcť tamojšie obyvateľstvo čítať Novú Zmluvu vo svojom rodnom jazyku.

Nakoľko sa aj náš zbor prostredníctvom ofery a k tomu jednotlivci podieľali finančne na podpore tohto projektu, chceme sa týmto v mene Zuzky a celého prekladateľského tímu poďakovať za Vaše milodary, aj vďaka ktorým sa projekt podarilo dotiahnuť do úspešného konca. Tu si môžete kliknúť odkazy:
–> na fotky
–> na blog s informáciou a fotkami

Povieme si fajn, preklad ukončený, úloha splnená, tak teda majú konečne časť Biblie vo svojom rodnom jazyku. Pre niektorých možno iba krátka informácia, nad ktorou iba kývnu plecom, iní možno vyšlú tichú ďakovnú modlitbu k nášmu Bohu. Skúsme si ale uvedomiť dosah Biblie v rodnom jazyku na budúce generácie v tomto národe. Môže byť nedozierny.

V tejto súvislosti mi prišli na um naši vierozvestovia Konštantín a Metod. Dnes ich už berieme ako samozrejmosť, ako neoddeliteľnú súčasť kultúrneho ale hlavne náboženského vývoja našej krajiny. Akým smerom by sa asi uberalo Slovensko nebyť ich príchodu a misijnej činnosti?

Je rok Konštantína a Metoda. Ako s nám prihovára ich odkaz?  Budeme zase a opäť iba sláviť slávnu minulosť a robiť spomienkové akcie? Čo by na to povedali naši vierozvestovia? Uspokojíme sa s naším jednorazovým finančným príspevkom? Alebo budeme nasledovať ich šľapaje a hľadať ďalšie a kreatívne formy, ako priniesť evanjelium tomuto svetu? Nemusíme ísť ďaleko, stačí k naším najbližším, k susedovi na ulici, kolegovi v kancelárii, spolužiakom v škole…

 Rastislav Dindoš