V advente sme počas troch večerov počúvali vysvetľovanie o svetle. Bolo to vysvetlenie o fyzickom svetle, bez ktorého by neexistoval život na našej planéte. Veľmi jasne zaznelo kresťanské vyznanie, že svetlom – orientáciou pre život človeka je Písmo Sväté. A napokon odznelo to hlavné: Kristus je Svetlo sveta.

Nás Popradčanov ohúrila tohtoročná svetelná výzdoba v meste. Toľko svetla! Na toľko možných podôb! Nedalo sa nereagovať pri porovnaní zo svetlom, ktorým je Pán Ježiš. My ľudia sme schopní naozaj niekedy až okázalo vyrobiť si svetlo, ale prorok Izaiáš nás varuje (Iz 50,11): Hľa, vy všetci, ktorí zažíhate oheň a opasujete sa zápalnými šípmi, vstupujete do žiary svojho ohňa a medzi šípy, ktoré ste zapálili. Z mojej ruky sa vám toto stane, musíte si ľahnúť do trápenia. Ak je svetlo nášho života len také umelé – nami vyrobené – potom smerujeme do trápenia. Spoliehať sa len na seba, žiť bez Boha, bez viery v Pána Ježiša Krista je trápenie…

Máme Vianoce a ten istý Izaiáš o verš skôr (Iz 50,10) nám nádherné svedčí o Kristovi: Kto z vás sa bojí Hospodina a počúva na hlas jeho služobníka? Kto chodí vo tme a nežiari mu svetlo, nech dúfa v meno Hospodinovo a nech sa spolieha na svojho Boha. Uznať, že sme bez Boha a sme v tme hriechu, je správne. Bezbožnosť však nenahradíme umelým ľudským svetlom samospravodlivosti.

Naopak, spoľahnime sa na pravé Svetlo života – na Pána Ježiša Krista. On jediný môže zasvietiť do nášho vnútra a priniesť pravé svetlo pokánia z hriechov, odpustenia hriechov a daru Ducha Svätého pre večný život.

Všetkým prajem požehnané Vianoce vo svetle Kristovom.

Michal Findra, zborový farár