Požehnaným dňom pre naše spoločenstvo bola sobota 22. júna, keď sa konal zborový deň. Dopoludnie v zborovej miestnosti bolo venované životu kresťanov v minulom totalitnom režime. Pre túto tému bol zvolený biblický text zo 4. kap. Skutkov apoštolov. Opisuje príbeh apoštolov Petra a Jána, ktorých po uzdravení chromého človeka vypočúvali v židovskej rade: … prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom. Učeníci im odpovedali: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať vás viac ako Boha!

O duchovných aktivitách v rokoch totality svedčila sestra Jela Petričová z Mokroluhu (filiálka CZ ECAV Bardejov). Narodila sa však v Kalnici pri Novom Meste nad Váhom. Rodičia boli hlboko veriaci kresťania a k živej viere v Boha viedli aj svoje štyri deti. Deti sa naučili hrať na hudobných nástrojoch a tak účinkovali ako rodinná kapela. Takáto požehnaná výchova je ospievaná aj v Evanjelickom spevníku (č. 614): Blažený ten, kto vykročí na cestu viery od mladi, a život v tom zemskom údolí si kvetmi lásky vysadí, z tej cesty sa neuchýli, až kým nezastane v cieli.

Svojím repertoárom slúžili v mnohých zboroch, kde ich pozvali. Ich aktivity však neušli pozornosti socialistických funkcionárov a príslušníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Počas štúdia sa sestra Petričová – vtedy ešte Budajová – angažovala v CZ ECAV Bratislava-Legionárska ul., kde sa združovala aj vysokoškolská mládež. Po otcovej návšteve na Sliezsku, sa tam po čase vybrala aj kapela Budajovcov. Pravidelné návštevy na Sliezsku boli ako silný hnací motor duchovnej práce súrodencov a slúžili nielen tam, ale i v slovenských zboroch.

Z bohatých životných skúseností si zaspomínala na organizovanie detských či mládežníckych táborov – ďalší „tŕň v oku“ ŠtB. Ale Pán Boh celú rodinu ochraňoval. Ich domácnosť bola aj centrom distribuovania duchovnej literatúry. Toto všetko museli robiť s veľkou opatrnosťou a vynaliezavosťou, veriac v Božiu ochranu aj pomoc.
Ako zodpovednú a dobrú zamestnankyňu ju odmenili zájazdom do Moskvy „vlakom družby“. Mladí kresťania jej zabezpečili Biblie v ruskom jazyku, ktoré mala preniesť cez hranice a doručiť na konkrétnu adresu. Ona i jej priatelia sa za zdar tejto misie modlili a Pán Boh konal, takže ich úspešne previezla a potom i doručila. Muž, ktorý ich od nej prevzal, povedal: Neviete si predstaviť aké bohatstvo ste mi priniesli! Od toho momentu nadobudla k Biblii iný vzťah a má pred ňou svätú bázeň.

V r. 1977 sa vydala na východ našej vlasti do Mokroluhu a na svadbe bolo viac ako 300 hostí – mládežníci z celého Slovenska a šesť farárov. Po roku sa za manželovho brata vydala Jelkina sestra a tieto dva páry si spoločne postavili dvojdom. Ten sa stal potom miestom konania letných biblických táborov a „zmestilo“ sa tam aj 70 detí. Po páde komunizmu sa už tábory mohli konať v rekreačnom stredisku blízko Mokroluhu. V manželstve Petričovcov sa narodili tri deti a keď dorástli, stali sa výbornými spolupracovníkmi svojich veriacich rodičov.

Sestra Jelka vyučovala tiež náboženstvo na bardejovských základných školách i v iných okolitých dedinách. Takmer 15 rokov pracovala na biskupskom úrade VD ECAV v Prešove ako tajomníčka pre vnútornú misiu.

Študent Tobiáš Cingeľ, ktorý spracoval jej životný príbeh, napísal: Môžeme si vziať príklad z toho, že napriek veľkému tlaku a sledovaniu ŠtB, nezaprela vieru v Ježiša Krista a svoje hodnoty, o ktorých bola presvedčená… jej príbeh poukazuje na to, čo je v živote dôležité. Bola odvážna, verná a obetavá, pretože Bohu dôverovala v každom čase a v každom období svojho života. Tobiáš sa za svoju prácu umiestnil v novembri 2018 v „zlatom pásme“ na 10. ročníku projektu Nenápadní hrdinovia. A aj my sa z tohto príbehu môžeme utvrdiť v tom, že Boh, v ktorého veríme je mocný, vypočúva úprimné modlitby a koná v životoch ľudí, ako o tom svedčila sestra Jela Petričová.

Zborový deň mal pokračovanie vo farskej záhrade, kde sme odpoludnie strávili vo vzájomnom spoločenstve a pri „presbyterskom“ guláši a ďalších prinesených dobrotách. Podľa prívlastku, guláš varili členovia presbyterstva CZ i sestra A. Chlebovcová z farského úradu, a to pod vedením zborového farára M. Findru.
Za tento požehnaný deň ďakujeme na prvom mieste milostivému Pánu Bohu, ďalej hostke Jele Petričovej za svedectvo, jej dcére, ktorá ju k nám priviezla a poslúžila hudobným sprievodom pri speve piesní počas prednášky v zborovej miestnosti, i ďalším sestrám a bratom, ktorí mali akýkoľvek podiel na príprave tejto milej udalosti. Pán Boh požehnal celý deň aj spoločenstvo sestier a bratov, aby sa upevnila naša dôvera v Božiu pomoc a posilnil sa náš modlitebný život. A tak s oduševnením sme si na záver zaspievali: Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť, ó, to je blaho, nad ktoré niet! Hodno zaň trpieť, hodno bojovať, ach, hodno cele opustiť svet! (ES č. 475)

Zuzana Hybenová