V sobotu 10. marca sa v Prešove, v sídle Biskupského úradu VD ECAV, konala Konferencia Misie na Níle (MN) – jej slovenskej pobočky. Do praktickej služby tejto misie je zapojená aj naša zborová diakonia, a tak sa konferencie zúčastnili štyri sestry z nášho zboru.

Všetkých účastníkov privítala sestra farárka CZ ECAV Liptovský Peter Daniela Mikušová, ktorá vedie slovenskú pobočku MN a poďakovala sa všetkým akokoľvek pomáhajúcim tejto misii. Potom nasledovala úvodná pobožnosť, ktorú mal brat farár z Marhane Martin Chalupka a v kázni sa zameral na tohtoročné heslo Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života (Zj 21,6). Ja dám – Pán Ježiš je láskavý, dáva nám svoju milosť, stará sa o nás. Vysmädnutému – Pán Ježiš vidí, že to človek je v tomto svete vysmädnutý a utrápený a On sa naň zameriava vo svojej láske. Zadarmo – vo svete je tvrdé pravidlo niečo za niečo a pritom sa mnohí snažia obchodného partnera oklamať… ale nie tak Pán Ježiš, lebo On úprimne dáva, neklame a nežiada náhradu za svoju lásku. Z prameňa vody života – sám Pán Ježiš je prameň vody života… inými slovami On nám dáva silu pre život tu na zemi, ale ešte nad to, svojich verných očakáva v nebesiach, kde ich uvedie do večného života v spoločenstve s Ním a s Jeho i naším Otcom.

Potom nasledovala krátka scénka, v ktorej nám mladí ľudia z biblickej školy MN ukázali, aká dôležitá je motivácia pre službu Pánovi Ježišovi Kristovi. Misionárov nemá viesť túžba po dobrodružstve, poznávaní cudzích krajín, či nebodaj po zmene nudného spôsobu života – prvoradá musí byť túžba prinášať radostnú zvesť o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, teda evanjelium, tým, ktorí o Ňom ešte nepočuli. Mladá sestra Mária svedčila o tom, ako ju Boh povolal do služby v Afrike cez prácu v MN a vyznala, že hoci je to ťažká služba, v jej srdci je radosť a odhodlanie zotrvať v tejto práci šírenia zvesti o Pánovi Ježišovi Kristovi.

Potom sa ujal slova dlhoročný pracovník v MN Emanuel Lippuner, syn rodičov-misionárov v Afrike. Myslí si, že Ježiš Kristus žije vo veriacich kresťanoch a to je výzva robiť dobre v Ježišovom mene. Často býva situácia iná ako očakávame, treba však pracovať ako to chce Pán Ježiš. Ľudia v Afrike potrebujú v prvom rade Pána Ježiša Krista a MN podporuje domácich v ich aktivitách. V Tanzánii majú vzdelávacie centrum pre mladých, lebo majú pred sebou zlú budúcnosť, najmä, keď prijmú evanjelium o spasení a uveria v Ježiša Krista (dobrý/správny moslimský otec môže svoje dieťa pre to aj zabiť). V centre takýmto pomáhajú vziať svoj život do vlastných rúk. Napríklad Salim, ktorého rodičia ani nedali do školy, je v centre teraz vedúci učiteľ pre poľnohospodárstvo a úprimne slúži Bohu. Mladí sa učia práci na poli, v dielňach pracovať s drevom aj kovom, ženy sa učia šiť (aj na slovenských šijacích strojoch), lebo keď sú vyhnaní zo svojej rodiny, musia sa naučiť všetko správne robiť. Pritom je veľký dôraz položený aj na duchovnú výchovu a robia to radi. Škola je uprostred konfliktnej situácie, preto je tam práca ťažká. Snažia sa však domáci i pracovníci MN a dôležitá je aj finančná podpora z Európy. Emanuel to zhrnul slovami: žasneme nad nimi v kladnom i zápornom zmysle a všetci sa spoliehame na Pánovu pomoc.

Mária, mladá pracovníčka MN informovala o projekte Ruka v ruke. Je to vlastne príprava/balenie pletených vecí do kontajnerov a robí sa u nás, v tábore Súš pri Starej Turej. Mária vyzvala aj prítomných na účasť alebo na sprostredkovanie pomoci pre túto prácu. Dostali sme informáciu, že náklady na jeden kontajner sú asi 10-tisic Švajčiarskych frankov a lode s kontajnermi ohrozujú aj piráti pri somálskom pobreží, preto sa tešia, keď sa kontajnery podarí doručiť na miesto.

Zaujímavé bolo aj svedectvo ďalšieho mladého švajčiarskeho misionára Petra. Ponúkli mu prácu s deťmi v tábore v Kirgizsku, ale nevedel si predstaviť svoju misiu, bez znalosti ruského jazyka. Zdráhal sa teda, ale keď aj po mesiaci bolo stále jedno miesto do tábora voľné, vnímal to tak, že to je Božie riadenie a že to je pre neho pripravená príležitosť. Prihlásil sa teda, porúčajúc všetko do Božích rúk. Keď leteli do Kirgizska, lietadlo malo medzipristátie v Moskve. Tam sa zoznámil s približne 20-člennou skupinou mladých Kórejčanov, s ktorými mohol komunikoval po anglicky. Pri rôznych témach sa Peter spýtal či poznajú kresťanstvo a Pána Ježiša Krista a pritom vyznal, že on je veriaci kresťan. Zo skupiny padla otázka prečo si myslí, že kresťanstvo je to správne náboženstvo. Petrovi sa tu otvoril priestor, aby mohol povedať celé evanjelium a oni ho prijali. Peter pochopil, že ho Boh poslal do tohto lietadla práve pre zvesť evanjelia mladým Kórejčanom a pobyt v detskom tábore bol potom ďalší bonus misijnej práce.

Emanuel Lippuner na záver povedal, že chce informovať aj o problémoch pri práci MN, aby sme sa presvedčili, že Boh naozaj pomáha. Miliardy dolárov sa investujú na odstránenie problémov, ale náš svet sa stáva stále chudobnejší. Môžeme sa pýtať: Zlepší sa to? My kresťania robíme dosť a správne? Robíme a pomáhame z Božej lásky, alebo z našej ľudskej? Sú tiež prípady slabostí, chorôb či zlyhania misionárov a niektorí sú, žiaľ, aj neverní. Emanuel zdôraznil, že sa snažia veci pustiť zo svojich rúk a nechať konať najmä Pána Ježiša Krista. Veľmi prosil o vytrvalé modlitby a priazeň prostredníctvom praktického zapojenia sa do pomoci, ale aj finančnými zbierkami pre MN.

Zuzana Valeková