Prvý augustový týždeň bol v našom zbore špeciálny hlavne pre naše deti.

Už druhý rok sme mali detský denný tábor a tento raz s témou objavovania tajomstiev na vrcholoch – Vystúp hore! Každý deň sme objavovali vždy niektorý z vrcholov, ktoré sú spomenuté v Biblii. Tu je stručné info o každom dni:

Deň prvý (Baška Nitschová)

Výstup na vrchol je vždy náročný. Laná, skoby, celá výstroj- dokopy takých 25 kíl- a k tomu hŕba kilometrov, to nie je ani pre horolezcov nič ľahké. Čo je to ale v porovnaní so skúškou viery, ktorá káže vystúpiť na vysoký vrch a obetovať tam vlastného syna. O takéto porovnanie sme sa s deťmi snažili hneď v pondelok na základe príbehu o Abrahámovi a Izákovi.

Príbeh zapísaný v 22. kapitole 1. knihy Mojžišovej zachytáva skúšku, ktorú Pán Boh ukladá Abrahámovi. Jeho úlohou sa totiž stane vziať svojho roky vymodleného syna Izáka do ďalekej krajiny Morija a tam sa na rovnomennom vrchu vzdať tohto obrovského vzácneho daru v prospech jeho Stvoriteľa. Všetko napokon šťastne dopadlo. Ani v tej najvyhrotenejšej chvíli, keď Abrahám priväzoval Izáka, svoje drahé dieťa, na oltár, jeho dôvera v Boha nepoľavila. Ten skúšku zázračne ukončil, Jeho anjel zastavil Abraháma a v húští sa objavil baránok.

Mohli sme si tak uvedomiť, že Pán Boh dopustí, ale neopustí a že skúšky a trápenia slúžia na to, aby sa naša cesta k Bohu a dôvera v Neho spevnila. Tajomstvo vrchu Morija sme  nakoniec úspešne odhalili. Ako znelo, sa dozviete v osemsmerovke.
Ešte básne, ktoré vytvorili deti v troch skupinách o Abrahámovi:
I.
Otec Abrahám manželku Sáru mal,
Pán Boh chcel, aby syna Izáka obetoval.
Abrahám na vrch Mória vyšiel,
Našťastie miesto Izáka baránok na oltár išiel.
II.
Abrahám si syna prial,
U Pána Boha si požiadal.
100 rokov sa načakal,
Až sa ho dočkal.
III.
Abrahám mal syna Izáka,
ktorý robil dobráka .
Svojho syna miloval,
Pánu Bohu ho obetoval.
Anjel ho však zastavil,
baránka mu pripravil.
Na vrchu sa zázrak stal,
vrch sa Mória menoval.

Deň druhý (Alenka Findrová)

Hora Sinaj má nadmorskú výšku 2285 m.n.m. Údolie je vo výške 1580 m.n.m. Prevýšenie je 705 m, to je výška, ktorú musí turista zvládnuť, kým príde hore.

V Biblii čítame, že Mojžiš vystúpil k Bohu na vrch Sinaj, to je asi 2-3 hodiny turistického výstupu. Ale stálo to zato! Mojžiš na tú horu vystúpil viac krát. Prvý krát to bolo hneď ako s Izraelským národom vyšli z Egypta. Vtedy sa ho Pán Boh pýtal, či videl ako ich On niesol na orlích krídlach, aby ich priviedol k sebe a či Ho chce spolu s celým národom skutočne poslúchať a stať sa Božím vlastníctvom – svätým národom? S tým sa Mojžiš vrátil späť k ľudu. Oni odpovedali: Chceme vykonať všetko, čo povedal Hospodin. Mojžiš priniesol ich odpoveď Bohu.

Potom dal Hospodin Mojžišovi niekoľko informácii, že sa im zjaví v hustom oblaku na vrchu Sinaj. Ľudia sa mali posvätiť. Keď sa na tretí posvätili, postavili sa ku hore Sinaj. Celý vrch zahalil oblak, hrmelo a blýskalo sa. Pán Boh hovoril Mojžišovi slová, ktoré vyryl potom na kamenné dosky. My dnes tie slová dobré poznáme, učíme sa ich naspamäť, je to desať Božích prikázaní.
Napriek tomu, že je tých Božích prikázaní len desať, je pre nás ťažké ich dodržiavať. Preto sme popoludní odkrývali ďalšie tajomstvo. Dnes to bolo tajomstvo vrchu Sinaj. Tajomstvo bolo to, že Pán Ježiš nám tieto prikázania zhrnul do jedného a toto prikázanie sme hľadali po slovkách na celej farskej záhrade, ba aj v inej susednej záhrade. Odhalené tajomstvo sme si nalepili do našich tajných táborových schránok.

Aby sme nezabudli ani na dosky zákona, tak sme si ich počas tvorivých dielní vyrobili z hliny a po vytvrdnutí zobrali domov.

Tretí deň (manželia Dindošovci)

V polovici nášho táborového dobrodružstva sme sa rozhodli rozlúštiť ďalšie tajomstvo, ktoré sa tentokrát spájalo s biblickým Vrchom premenenia. Po dvoch predošlých „výstupoch“ na vrchy Mórija a Sinaj sme už boli aj patrične unavení, ale raňajšia rozcvička a veselé detské piesne nás prebudili aj navnadili k počúvaniu nového príbehu. Spolu s deťmi sme premýšľali nad tým, kto je to výnimočný človek, a či takého vo svojom okolí poznajú. Postupne sa deti dozvedeli, že najvýnimočnejší človek, ktorý kedy žil na Zemi, bol a je Pán Ježiš, pretože sa učeníkom zjavil vo svojej sláve ako Syn samotného Pána Boha. A čo je najdôležitejšie, jedine Pán Ježiš nás môže priblížiť k Pánu Bohu, keď nám odpúšťa naše hriechy. Vtedy sa aj my sami môžeme cítiť výnimoční.

Po piesni a modlitbe sme sa s deťmi opäť zahĺbili do schránok tajomstiev, kde si väčšie deti „lámali hlavu“ nad osemsmerovkou a menšie si vymaľovali obrázok. Po výdatnom obede sme už s plnými bruškami mohli popustiť uzdu fantázie v našich kreatívnych dielňach – deti si vyrobili malé obrazy z pozlátených papierových tácok, ktoré si neskôr mohli zobrať so sebou domov. Popoludnie už tradične patrilo hrám na farskej záhrade –  deti sa tento krát rozdelili do netradičných skupín, pričom najviac dostali zabrať pokonfirmandi, ktorí sa po absolvovaní šiestich vytrvalostných stanovíšť museli „popasovať“ so starogréckou tajničkou a pretaviť ju do nášho jazyka. Nakoniec to úspešne zvládli a aj menšie deti sa tešili z pohybu na slniečku
Stredajší deň sme s Pánom Bohom zakončili, ako inak… horolezecky.

Večer s horolezcom (zozbierala Katka Zaveská)
– Skoby boli veľmi ľahké. Osobne som si to vyskúšal
– Školy, ktoré sa nachádzali na úpätí tých hôr boli veľmi malé, chodilo do nich veľmi málo detí
– Pán horolezec Miloslav Neumann premietal fotky na starom filme (diáky). Rozprával nám o svojom výstupe na jeden z vrchov v Himalájoch – Makalu.
– Na konci nám ukázal časti horolezeckej výstroje, ktoré mal so sebou pri výstupe na Makalu.
– Pán Neumann nám rozprával nielen o výprave, ale aj o miestnych nosičoch, ktorí im pomáhali vynášať veci do táborov.
– Na diákoch nám premietal prírodu a ľudí, ktorí tam žijú.
– Pán horolezec mal krásne fotky, ktoré sa dnes už nevidia.

Štvrtý deň(Lucka Mlynáriková)

Štvrtý deň sme sa spolu s deťmi vydali zoznámiť s vrchom Karmel. Vieme, že práve na tomto mieste Pán Boh veľmi zázračným spôsobom konal prostredníctvom proroka Eliáša. Eliáš tu postavil oltár, dal naň býčka a rozkázal poliať to celé 12-timi vedrami vody a tak sa pred oltárom naplnil aj jarček vodou. Potom sa modlil a Pán Boh dal oheň z neba, ktorý  strávil na oltári celú obetu, spolu s úplne mokrým drevom a naplneným jarčekom vody. A rovnako aj dal na zem tak vytúžený dážď. Takto náš Boh Hospodin prinavrátil srdcia svojho ľudu opäť k sebe.

Pomocou hranej scénky si deti mohli živšie predstaviť súvislosti deja ako to naozaj bolo. Aj dnes majú deti množstvo príležitostí „okúsiť“ svet a uveriť nejakému klamu a nevedomky ho aj „uctievať“. Pán Boh však tak ako kedysi aj dnes koná a preto veríme, že keď bol schopný na vrchu Karmel obrátiť srdcia svojho ľudu k Sebe, tak to dokáže aj dnes. Veríme že On chráni a stará sa o naše deti a ak to bude potrebné aj zasiahne nadprirodzeným spôsobom.

Úlohou detí poobede bolo nájsť odpoveď na otázku: „Odkiaľ zobral Eliáš dvanásť vedier vody?“ a na tvorivých dielňach si vytvárali turistické palice, aby pomocou nich mohli prebádať aj ďalšie vrchy, aj keď „len tie tatranské“ 

Piaty deň (Michal Findra)

Asi neviete kto je Alicka? Účastníci tábora si však isto spomenú na scénku, kde vystupovala Alicka. Keď klamala mamu, alebo ohovárala spolužiačku, alebo neurobila poriadok po vyučovaní, vždy sme mohli vidieť čiernu kartu. Znamenala hriech, ktorý je vlastný každému človeku aj deťom.

Scénka bola úvodom k nášmu rozmýšľaniu, ako môžeme byť zachránení z našich hriechov. Vrch Golgota nám to ukázal, keď sme si rozprávali o nenávisti ľudí voči Pánovi Ježišovi, ktorá viedla až na Golgotu, kde ho ukrižovali. Zdalo sa to výhrou tmy, ale po ukrižovaní prišlo slávne vzkriesenie a tým aj Božie dielo oslobodenia od hriechu.

Na začiatku sme mali čiernu kartu hriechu. Teraz nám Pán Ježiš ako mocný Boh dáva bielu kartu, ktorá doslova prebije čiernu. Pán Ježiš vyslobodzuje z hriechu. Znázornili sme to jednoducho keď biela karta prekryla čiernu. Každý z nás na modlitbe mohol vyznať Pánovi Ježišovi, že dostal čiernu kartu, lebo zhrešil a tiež sme mohli ďakovať Pánovi Ježišovi Kristovi, že nám dal bielu kartu, keď nás vyslobodil z hriechov a daroval nám nový život. Bohu vďaka.

Pred obedom sme vycestovali autobusom do Štrby, kde pre nás domáci mládežníci pripravili horolezecký zážitok – nízku lanovú dráhu. Každý si mohol aspoň trochu vyskúšať pohyb na lane a s lanom. Veľkým zážitkom bola aj cesta späť vlakom.

Náš tábor sme zakončili v nedeľu na Službách Božích, kde sme poslúžili piesňami a prehľadom vrcholov, ktoré sme počas týždňa absolvovali.

Záverečné poďakovanie po tábore (Alenka Findrová)

Celkom na záver by som sa chcela poďakovať Pánu Bohu za Jeho obrovské požehnanie počas celého tábora. Viedol nás každým dňom a na každom kroku. Bez Neho by neznela počas tábora výzva Vystúp hore.

Ďalej by som sa chcela poďakovať cirkevnému zboru za podporu. Ďakujem mamkám a babkám, ktoré pre nás počas celého tábora vypekali koláče na desiatu a olovrant, za ovocie.

Špeciálna vďaka je pre všetkých pomocníkov na tábore, skúseným aj začínajúcim. Som vďačná, že si medzi nás našli cestu aj niektorí mladí po konfirmácií a deti ich vrelo prijali medzi seba ako svojich veľkých kamarátov. Ďakujem aj každému z vedúcich, ktorí si pre deti pripravili hlavné témy dňa, a na svojich modlitbách sa prihovárali za celý tábor a za Božiu prítomnosť a požehnanie počas celého tábora.

Vaši táborníci

[Show as slideshow]

◄ 1 ... 3 4