„A budeme tam aj spať?“ „Nie.“ „Dobre, tak idem.“ A mali sme prvú účastníčku tábora, Ivanku.

Postupne sa deti prihlasovali, staršie aj mladšie. Pán Boh nám ich posielal ako do korábu ku Nóachovi.

Myšlienka na uskutočnenie tábora vznikla niekedy po Veľkej noci. Postupne sme oslovovali ľudí, či by s nami do toho išli, najmä na mládeži, kde sme sa za letný tábor začali aj modliť. Vybrali sme tému a začali sme sa stretávať na prípravkách.Vznikol program, ktorý sme postupne napĺňali konkrétnymi aktivitami. Objednali sme jedlo, naplánovali výlet . Tábor sa mohol začať.

Počas celého týždňa s deťmi sme vnímali medzi nami Božiu prítomnosť. Myslím si, že môžem povedať, že nám nič nechýbalo. Pán Boh sa o svoje deti verne postaral. Poslal nám nádherné deti aj pomocníkov. Nemali sme nedostatok jedla ani materiálnych vecí. Mali sme však požehnanie pri Božom Slove, pri modlitbách aj osobných rozhovoroch, pri speve piesní. Prichádzali medzi nás aj hosťujúci táborníci, ako sme ich nazvali. Tí nám boli nápomocní v rôznych oblastiach, či už pri umývaní riadov po obede, službou slova, hrali sa s nami, alebo išli na výlet ako pomocný dozor. Prichádzali medzi nás aj nečakaní „sponzori“, ktorí nám prinášali koláčiky a ovocie. Za všetko vám patrí veľká vďaka. Naša zborová miestnosť sa tak na jeden týždeň premenila na táborovú základňu, vedľajšia miestnosť na herňu a dvor za farským úradom sa zmenil na dielňu tvorivých aktivít a športové ihrisko.

Som za toto všetko Pánu Bohu veľmi vďačná. A ak Pán Boh dá, na budúci rok sa stretneme znova.

Alenka Findrová

Tu si môžete kliknúť na časopis z detského denného tábora 2015

[Show as slideshow]

1 2 ... 6 ►