V sobotu 24. mája sa konal tohtoročný zborový deň a začal sa dopoludnia v zborovej miestnosti, kde nám hostka z Liptovskej Kokavy, Ing. Viola Fronková, porozprávala o prenasledovaní našich bratov farárov v rozmedzí rokov 1950 až 1969.
„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské“ (Mt 5:10). V rámci prenasledovania cirkvi boli z politických dôvodov väznení viacerí evanjelickí farári.
Neskorší generálny biskup Pavol Uhorskai bol ako farár odsúdený z trestného činu protisocialistickej výchovy mládeže pre vyvracanie marxistického názoru na hodinách náboženstva. V r. 1951 bol väznený v Leopoldove, Ilave a Bratislave. Aj vo väzení zvestoval Krista Spasiteľa. Prepustili ho 8. mája 1953, ale udelená milosť bola horká, lebo stratil občianske práva na päť rokov a na dobrovoľnú brigádu mohol nastúpiť do bane, lenže pre biedny zdravotný stav šiel pracovať ako drevorubač a neskôr ako robotník. Stretával sa so vzácnymi Božími služobníkmi ako boli Štefan Dlháň, Otto Vízner, Jozef Juráš, Dr. Július Cibulka, Pavel Hronec, MUDr. Milan Kostra, Ing. Ján Štrbka a iní. Po celé roky si týždeň čo týždeň svedomito napísal kázeň. Ani roky 1968-69 mu nepriniesli slobodu. V úrade generálneho biskupa začal pracovať až 1.11.1990. Obnovila sa činnosť Tranoscia, evanjelické školstvo, evanjelická diakonia. Vysoko si vážil službu farárov a mal vo vážnosti aj službu, ktorú darmi Ducha konali neordinovaní bratia a sestry. Zoznamy farárov, ktorí spolupracovali s komunistickým režimom, zamkol do skrine na GBÚ a prosil spolubratov, aby namiesto lustrácií šla cirkev cestou pokánia, aby nevyznané hriechy neboli brzdou v budúcich rokoch.
Martinský evanjelický farár Ľudovít Vajdička bol na Štedrý večer 1944 zatknutý a potom väznený gestapom. V r. 1962 ho zasa štátna bezpečnosť uväznila, vyšetrovala a súdila so skupinou P. V. Čobrda, F. Ruppeldt, J. Struhárik, O. Vízner, D. Bancíková. Išlo jednoznačne o politický proces. Na výkon trestu nastúpil v r. 1963 do Valdíc, kde vážne ochorel – mal vnútorné krvácanie. Zachránil ho mladý lekár, ale rodina musela zaplatiť vysokú sumu za nevyhnutnú transfúziu krvi. Neskôr bol podmienečne prepustený. Pracoval na JRD, neskôr na geodézii v Martine. Organizoval misijné programy a evanjelizačné týždne, bol aj prekladateľ a cirkevný historik.
ThDr. Ján Antal pôsobil v Klenovci, ako kaplán v Poprade-Veľkej, potom v Betliari. Vo väzení bol 20 mesiacov a na päť rokov dostal zákaz činnosti v duchovnej službe. Pracoval ako stavebný robotník. V r.1986 pôsobil v Rastislaviciach a vo Svätoplukove. Pracoval na evanjelickom preklade Biblie i ako šéfredaktor Cirkevných listov. V r.1991 bol zvolený za biskupa Západného dištriktu ECAV.
Zo SEBF boli vylúčení aj študenti Daniel Veselý a Milan Oravec. Napriek odvolaniu boli obaja vzatí do väzby.
Vo Zvolene sa 11. februára 1969 stretla skupina dovtedy umlčaných a prenasledovaných 36 bývalých žalárovaných evanjelických kňazov a 58 kňazov, ktorí boli zbavení štátneho súhlasu. Len Pán Boh vie, ako ťažko prežívali tieto časy manželky farárov a ich deti. Duchovná sila a mravné zásady prenasledovaných boli a sú vzpruhou pre mnohých evanjelikov, ktorí otvorene vyšli v minulosti za Kristom.
Zborový deň sme ukončili v bratsko-sesterskom spoločenstve pri výbornom obede vo farskej záhrade. Nech nám Pán Boh aj naďalej žehná pri spoločných stretnutiach … aj počas zborových dní!
Mária Bobovská