Slovo pôst nám neznie najpríjemnejšie. Toto slovo hovorí o veciach, ktoré si odopierame, aj keď ich máme radi. Vzdávame sa niečoho, čo nám je príjemné, aby sme mysleli na iných. Robíme tak preto, aby sme boli poslušní Pánu Bohu a aby sme hľadali vyššie ciele. Preto slovo pôst nepatrí vždy medzi obľúbené.

Ale pôst nás učí, že nie je dobré myslieť len na seba a na svoje blaho. Cieľom života naozaj nie je žiť len sebe a svojim túžbam. Keby naši rodičia žili len pre seba, neboli by sme na svete – a keď aj áno, tak by sa nemal kto o nás postarať. Výsledkom nesebeckého správania sa sú najkrajšie hodnoty života: pomoc blížnym, súcit, ohľaduplnosť, odpustenie, pokora, súdržnosť rodiny, láska. Tieto ľuďmi žiadané hodnoty máme len preto, že niekto, kto žije možno vedľa nás, sa vzdáva svojho v náš prospech.

Zároveň si môžeme byť istí, že ak na svete rastie sebectvo, chamtivosť, násilnosti, kradnutie v akejkoľvek podobe, ale tiež dlhy, pretože sa chceme mať lepšie, než ako si zarobíme, je to výsledok sebectva a tak zavrhnutia pôstu. Pôstu nie ako zrieknutia sa v určitý deň mäsa, ale pôstu ako štýlu života.

Zároveň nás, veriacich, pôst vedie k Spasiteľovi, Pánu Ježišovi a ukazuje na Jeho kríž. Pán nielen čaká od nás obetujúci sa vzťah k blížnym, On nám ide príkladom: On všetko obetoval pre naše ospravedlnenie, pre odpustenie našich vín, pre naše spasenie. Pán sa nepostil len štyridsať dní na púšti vzdaním sa jedla – On sa zriekol svojej slávy, ktorú mal v nebesiach, svojej cti i vážnosti, svojho pohodlia i svojho života – kvôli nám. V Jeho obeti, v Jeho chudobe, v Jeho bolesti, kríži a smrti je naša záchrana, pokoj, požehnanie, radosť a život.

Aj keď nám slovo pôst neznie najpríjemnejšie, je to jediná cesta k lepšiemu životu, cesta lásky k Pánu Bohu i k blížnym. Pôst je Pánova cesta hodná nasledovania.

Boris Mišina
zborový farár v Bratislave
senior Bratislavského seniorátu
kandidát na biskupa Západného dištriktu ECAV