V sobotu 26. októbra Pán života a smrti uzavrel poslednú kapitolu života bývalého popradského zborového farára Mgr. Jána Pavloviča vo veku nedožitých 89 rokov. Pohrebná počestnosť sa konala 2. novembra v Evanjelickom kostole Svätej Trojice v Poprade.

 Organový introit sprevádzal farárov z Tatranského seniorátu i zo vzdialenejších cirkevných zborov pri vstupe do kostola. Medzi nimi bol aj emeritný biskup VD ECAV Igor Mišina a zborový farár z partnerského zboru v Sarvaši Pál Záhorecz.

Kežmarský brat farár Roman Porubän zvolil za kázňový text podobenstvo Ježiš chodí po mori (Mt 14,22-33). Pripomenul, že rozlúčka sa koná s bratom, ktorý neraz – počas svojho pôsobenia v cirkevnom zbore i v Tatranskom senioráte – povzbudzoval farárov i cirkevníkov podobne ako Pán Ježiš svojich učeníkov, keď k nim na loď prišiel po mori: Vzmužte sa, nebojte sa! Brat farár Ján Pavlovič povzbudzoval veriacich na všetkých svojich pôsobiskách k utužovaniu viery v ‚dobrej kondícii‘, aby dokázali odolávať pokušeniam dnešnej doby. My sa nenachádzame na vode ako Peter, ale v živote musíme zvládať rôzne skúšky i ťažkosti – a práve na to nám treba silnú vieru v nášho trojjediného Boha. V závere sa prihovoril smútiacej rodine i všetkým prítomným, aby sme sa netrápili žiaľom, ale verili, že brat farár odišiel ku svojmu i nášmu Pánovi.

Zazneli aj informácie zo života zosnulého brata Jána Pavloviča. Narodil sa 9. decembra 1930 v Beckove ako tretie zo štyroch detí Jána Pavloviča a Hermíny, rodenej Krajčovičovej. Jeho otec bol dlhoročný presbyter a zborový dozorca. Dobré duchovné základy dostal v zbožnej rodine a tiež aj v cirkvi za pôsobenia beckovského zborového farára Juraja Kočického.

Po vychodení Štátnej ľudovej školy v Beckove pokračoval na Meštianskej škole v Novom Meste n. Váhom. Školu ukončil jednoročným náukobehom v r. 1946. Na dva roky musel prerušiť štúdium – pre otcov úraz – aby sa postaral o rodinné hospodárstvo. V školskom roku 1952/53 v Prahe absolvoval prípravný kurz pre bohoslovecké fakulty, ktorý bol ukončený maturitou. Potom sa zapísal na štúdium SEBF v Bratislave. Keďže mu nepovolili odklad základnej vojenskej služby, v štúdiu mohol pokračovať až po jej absolvovaní v r. 1955. Vysokoškolské štúdium potom úspešne ukončil v r. 1959, ale už v Modre, kam medzičasom fakultu preložili.

Po úspešnej kaplánskej skúške bol ordinovaný biskupom Štefanom Kátlovským v evanjelickom chráme Božom v Prešove. Od októbra 1959 bol ustanovený za seniorátneho kaplána v Myjave. Po zložení farárskej skúšky v novembri 1961 bol od 1. mája 1962 ustanovený za námestného farára v CZ ECAV Spišská Belá s bytom v Ľubici. Mal tam na starosti jedenásť kostolov, lebo v tých končinách bol jediným farárom. Niektoré kostoly boli poloprázdne pre odsun Nemcov na základe kolektívnej viny. Počas pôsobenia v tejto oblasti sa mu, v totalitnom režime, podarilo postaviť nový kostol vo fílii Krížová Ves.

V r. 1972 prijal pozvanie za zborového farára do CZ ECAV Mengusovce s fíliami Lučivná a Štôla. Za pôsobenia v Mengusovciach sa mu podarilo uprostred obce postaviť zvonicu s elektrickým pohonom zvonov.

V r. 1980 prijal pozvanie do CZ ECAV Poprad s dcérocirkvami Poprad-Stráže a Spišská Sobota. Tu požehnane pôsobil 23 rokov až do odchodu do dôchodku v r. 2003. Zaslúžil sa o generálne opravy všetkých troch kostolov. Službu brata farára aj jeho starostlivosť o zveľadenie cirkevného hmotného majetku ocenilo aj vedenie mesta, keď mu v r. 2000 udelilo Cenu mesta Poprad.

Nemožno obísť ani službu zosnulého na úrovni seniorátu – v r. 1980 bol zvolený za konseniora Tatranského seniorátu, keď predtým zastával funkciu seniorátneho zapisovateľa.

V aktívnej službe ako farár pôsobil Ján Pavlovič 44 rokov, ale aj po odchode do dôchodku ešte pomáhal v pastorálnej službe v celom senioráte. Dokiaľ mu to zdravotný stav dovoľoval, vypomáhal všade kam ho pozvali. V tomto roku si pripomenul 60. výročie ordinácie do služby na Pánovej vinici.

Brat farár Ján Pavlovič vstúpil do stavu manželského v r. 1959 s Evou, rodenou Mrázkovou. Narodili sa im štyri deti: Peter, Jana, Andrea a Martina. Má osem vnúčat a jednu pravnučku. Syn Peter tiež vyštudoval SEBF v Bratislave a v súčasnosti pôsobí v belgickom Bruseli ako zamestnanec Konferencie európskych cirkví.

Syn Peter Pavlovič sa so zosnulým rozlúčil za celú rodinu. Spomenul neľahké životné a študijné podmienky v rokoch otcovej mladosti i ťažkosti, kým bol ordinovaný za evanjelického farára. Pripomenul aj miesta otcovho pôsobenia – všade ho čakali skôr väčšie alebo veľké problémy cirkevných zborov v totalitnom režime. Nikdy sa však prekážkam ani problémom nevyhýbal, ale postupne ich, s Božou pomocou, zdolával a riešil. Obdivuhodný bol jeho neochvejný optimizmus a chuť pracovať pre dobro cirkvi – duchovné i materiálne. Veľmi miloval svoju rodinu – deti, vnúčatá a ďalších príbuzných. Na záver sa syn Peter za všetkých poďakoval slovami: Viac si nám nemohol dať, drahý otec, lebo si nám dal všetko čo si mohol dať.

Ďakovné rozlúčkové príhovory zazneli aj od zástupcov všetkých cirkevných zborov, kde zosnulý pôsobil. Poďakovanie vyjadril aj brat farár Pál Záhorecz z maďarského partnerského zboru v Sarvaši, spoluprácu s ktorým nadviazal práve brat farár Ján Pavlovič a trvá už 25 rokov. Podobne nadviazal spoluprácu aj s evanjelikmi v nemeckom Lohmare.

Zosnulý brat farár Ján Pavlovič ďakoval Pánu Bohu za všetko čo vo svojom živote konal, lebo to považoval za dary milosti z Božích rúk. Veľmi si prial, aby naša cirkev v Božej sile dokázala odolávať pokušeniam, ktoré sú vo svete.

Zarmútení dotykom smrti popradskí evanjelici však veľmi ďakujú Bohu za požehnanie, ktoré mohli prijať cez život a prácu svojho zborového farára Jána Pavloviča. Soli Deo gloria!

Zuzana Hybenová