Toto, hľa je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Iz 58,6

Pred nami je pôstne obdobie. Kresťania by sa mali zastaviť, spomaliť, viac hľadať Božie hovorenie Duchom Svätým na modlitbe, v spoločenstve, v Písme Svätom. Aj v našom zbore budeme mať mnohé príležitosti byť intenzívnejšie pod Božím vplyvom. Nepremeškajme ich.

K obdobiu pôstu patrí aj praktizovanie pôstu. V našej kresťanskej praxi pomaly vymizlo postenie sa v prvotnej podobe, teda zdržiavanie sa jedla na určitú dobu. Je to možno dané aj dobou hojnosti, alebo aj nepochopením, o čo ide v takomto pôste – zdržiavaní sa jedla, alebo iných skutočností, ktoré nás každodenne obklopujú. Prorok Izaiáš v 58.kapotole píše o pôste a vysvetľuje, že pravý pôst musí mať zmysel. Uvedieme si dve zásadné skutočnosti.

Prvá sa týka spôsobu pôstu. V staroveku nik nepochyboval, že sa ľudia postia, bola to bežná prax. Izaiáš upozorňuje, že nie je správne sa postiť, aby to druhí obdivovali, ale postiť sa v skrytosti pred Bohom. Však v pôste ide v prvom rade o zintenzívnenie spoločenstva s Hospodinom. Ak sa teda aj dnes rozhodneme postiť – nejesť, potom to robme nie pre ukázanie väčšej zbožnosti, ale pre užšie spoločenstvo s Pánom Ježišom.

Druhá skutočnosť sa týka dôsledku pôstu, a o tom nám hovorí jasne citát z Písma Svätého v úvode. Pravý pôst povzbudzuje človeka k Božiemu konaniu. Pravý pôst sa odrazí na správaní sa. Človek je Duchom Božím vedený k spravodlivému konaniu. Ak vidí neprávosť, tak ju rieši. Pôstom sa stávame citlivejší, ak niekomu ubližujeme, aby sme prestali a dali veci do poriadku. Pôst spôsobuje, že v Božej autorite vieme poslúžiť ľuďom, ktorí sú ujarmení – poviazaní rôznymi trápeniami, či už choroba, závislosti, neodpustenie, chudoba, … Mohli by sme v pokore povedať, že pôst uvoľňuje Božie konanie, ktorým chce Pán Ježiš pôsobiť v tomto svete.

Prajem každému jednému z nás cez nachádzajúce pôstne obdobie pravého pôstu v jeho spôsobe aj dôsledku.

Michal Findra