V nedeľu popoludní sa stretli deti, aby objavili predveľkonočné prekvapenie.

Prekvapivý Ježiš

Myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že my ľudia máme veľmi radi prekvapenia. Hneď sa nám v mysli vynorí obraz niečoho, po čom veľmi túžime, alebo chceme len tak zažiť ten pocit, keď nás niekto príjemne prekvapí – možno aj maličkosťou.

Stáva sa však aj to, že prekvapenie, ktoré nám príde do cesty, nie je príjemné, ale práve naopak. Takýmto chvíľam by sme sa chceli najradšej vyhnúť. Čo ak nás ale v našom uponáhľanom svete prekvapí sám Pán Boh? Stalo sa vám to niekedy? Môže nás Pán Boh prekvapiť príjemne alebo aj nepríjemne? Odpovede na tieto otázky sme sa rozhodli hľadať s odborníkmi na želania a prekvapenia, s našimi deťmi. Týždeň pred Veľkou nocou sme sa v hojnom počte stretli v zborovej miestnosti, aby sme prišli na koreň tejto prekvapivej záhady. K pátraniu sa okrem detí pripojili aj rodičia či starí rodičia a na čele nášho „pátracieho“ tímu stála sestra Ľubica Matisová z Levoče. Tá deťom totiž prezradila, že Pán Boh robil prekvapivé veci už dávno a taktiež v podobe svojho syna, Pána Ježiša. O tom sa mohli presvedčiť priamo najbližší priatelia Pána Ježiša, jeho učeníci. Keď sa im totižto pri poslednej večeri rozhodol umyť nohy, bol to pre nich šok. Prekvapenie, ktoré iste nečakali. A naše deti v zborovke zase iste nečakali, že im brat farár Findra bude umývať nohy, aby im ukázal, že si ich váži. Takto mohli deti na vlastnej koži pocítiť, ako sa asi učeníci v tú noc s Pánom Ježišom cítili. Veríme, že to bolo pre všetky deti príjemným prekvapením.

Deti sa ale následne oboznámili aj s ďalším, už menej príjemným, prekvapivým činom Pána Ježiša, keď sa rozhodol umyť nielen zašpinené nohy svojich učeníkov, ale aj ich hriechom zašpinené srdcia. Zomieral dlhou smrťou na kríži, aby svojou krvou navždy obmyl ich aj naše hriechy a aj hriechy našich detí. S touto myšlienkou sme po krátkej „čajovej“ prestávke pozvali deti ku kreatívnej aktivite, kde si deti vytvorili svoj vlastný vlnkami obmotaný kríž – symbol obety Pána Ježiša. Zvyšný čas sme vyplnili piesňami a vzájomnými rozhovormi pri koláčikoch.

Chceli by sme sa na záver poďakovať Pánu Bohu za Jeho milosť, že sme sa mohli takto spoločne stretnúť, že sme mohli stráviť požehnané chvíle. Ďakujeme aj všetkým spolupracovníkom, ktorí nám boli ochotní pomôcť s prípravou tohto stretnutia. Ďakujeme aj za všetky modlitby a v neposlednom rade ďakujeme rodičom a starým rodičom, ktorí priviedli svoje ratolesti, aby počuli evanjelium Veľkej noci. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie.

Lucka Dindošová

[Show as slideshow]

1 2 ... 4 ►