Evanjelická cirkev a. v. v Strážach začala svoju činnosť s príchodom horlivého kňaza Juraja Leudischera, ktorý musel v roku 1527 odísť z Levoče. Neskôr (v roku 1575) dostali evanjelickí veriaci aj gotický kostol Jána Krstiteľa a 96 rokov sa v ňom konali služby Božie. Za prvého evanjelického farára v Strážach je považovaný velický rodák Servác Botzdorfer, ktorý pôsobil aj ako učiteľ a diakon. Počas násilnej rekatolizácie evanjelikov cisársky generál Spork s vojskom im 3. apríla 1671 odobral kostol a až v roku 1694 dostali povolenie na stavbu drevenej modlitebne, ale bez farára. Súhlas mať i farára dostali Stráže v roku 1706. V tom období mali Stráže spoločného farára so Spišskou Sobotou Eliáša Frangusa. Stráže mali 464 evanjelikov a iba 19 katolíkov v roku 1772, keď sa Uhorsku vrátili mestá z poľského zálohu.

Evanjelická cirkev bola v obci samostatná od roku 1792, keď sa prvým kazateľom stal významný spišský prírodovedec a šľachtic Samuel Augustiny ab Hortis, ktorý tu pôsobil v rokoch 1783-1792. Po udelení Tolerančného patentu získali evanjelickí veriaci náboženskú slobodu a smeli si namiesto modlitebne postaviť murovaný kostol.

Evanjelický klasicistický kostol bez veže s jednoduchou fasádou bol postavený v roku 1784 pod vedením murárskeho majstra Františka Bartla. Na pôdoryse obdĺžnika vytvorili vysoký zaklenutý priestor, do ktorého vložili obiehajúce empory. Stĺpový oltár, ktorého pozadie tvorí štvrtá empora, je ukončený tympanónom okolo Božieho oka a vyplnený obrazom Ježiša Krista, ktorého v Getsemanskej záhrade posilňuje anjel od Jozefa Caucika (Czauczika). Na stavbu kostola prispeli významné šľachtické rody Mariášiovci a Horváthovci zo Strážok a Szakmáryovci z Lučivnej.

Výraznou osobnosťou evanjelickej cirkvi v Strážach bol Michal Holko, ktorý sa národne angažoval a po vzniku Československej republiky roku 1918 sa stal aj výpomocným profesorom na evanjelickom reálnom gymnáziu v Kežmarku. Politicky zastupoval spišských Nemcov. Po príchode sudetských Nemcov, vystúpil proti tomu a už sa viac neangažoval. Za to bol prenasledovaný. Strážania používali nemecký Tranoscius. Na konci vojny kvôli zložitej politickej situácii ostali Stráže bez svojho kňaza. Po vojne sa počet evanjelikov výrazne znížil. Slovenských a zbytok nemeckých evanjelikov spájala silná viera v Boha, odvaha a múdrosť, ktorá ich ani v ťažkých časoch nezlomila. V roku 1946 nastúpil za farára do Popradu Mikuláš Adamčík, do jeho pôsobnosti patrili aj Stráže a Spišská Sobota. Zaslúžil sa o opravu všetkých troch kostolov a ich renováciu. Po ňom do duchovnej služby ev. a. v. cirkevného zboru nastúpil Ján Pavlovič, za ktorého pôsobenia sa konalo 6. novembra 1988 posvätenie obnoveného kostola a zvonice. Strážski evanjelici aj napriek nedostatku financií opäť dokázali svoju neoblomnú vieru v Boha v čase totality. Ďalšia generácia evanjelických veriacich pod vedením Libora Bednára v súčasnosti opätovne zrekonštruovala chrám a zvonicu v Strážach 4. októbra 2009.

Z historických pohľadníc z r. 1929: Pri veľkom požiari mesta v r. 1833 zhoreli spoločné zvony na veži rímskokatolíckeho kostola a o nové zvony, uliate na náklady evanjelickej cirkvi prišli v 1. svetovej vojne. Obec v r. 1930 odhlasovala stavbu zvonice s názvom Augustana oproti nemeckej evanjelickej škole. Zvon odlial majster Ján Gedeon v Prešove a má nápis: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom. Volá sa Viera.

Mgr. Ľubomíra Válková

Spracované podľa:
Baloga, Martin: Poprad-city quide, Unipress Poprad 2004
Gašpar, Ján a kol.: Poprad-história mesta na starých pohľadniciach, Region Poprad 2006
Kollárová, Zuzana-Malovcová, Božena: Stráže-známe,neznáme, Poprad 2001
Krivošová, Janka: Evanjelické kostoly na Slovensku, Tranoscius Liptovský Mikuláš 2001

[Show as slideshow]

Fotografie © Kamil Tomčofčík