Symbolicky v Poprade \u2013 v meste, odkia\u013e zo \u017eelezni\u010dnej stanice odi\u0161iel prv\u00fd transport \u017eidovsk\u00fdch \u017eien a diev\u010dat do koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov \u2013 sa konal De\u0148 zmierenia, tohtoro\u010dn\u00fd De\u0148 V\u00fdchodn\u00e9ho di\u0161triktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Viac ako 2 500 \u00fa\u010dastn\u00edkov myslelo na pohnut\u00e9 \u201eosmi\u010dkov\u00e9\u201c roky 1938, 1948 a 1968, najm\u00e4 na prenasledovanie \u017eidovsk\u00fdch obyvate\u013eov a obete komunistick\u00e9ho re\u017eimu. U\u017e kedysi biskup Vladim\u00edr Pavel \u010cobrda, v\u00e4znen\u00fd fa\u0161istami aj komunistami, mal vo svojom programe potrebu ospravedlnenia sa v\u0161etk\u00fdm obetiam holokaustu, ale febru\u00e1rov\u00e9 udalosti 1948 mu jeho snahy prekazili. Jeho sen \u010diasto\u010dne naplnil De\u0148 zmierenia v nede\u013eu 16. augusta 2018 v \u0161portovej hale Ar\u00e9na Poprad.<\/p>\n
D\u00f4vody, pre ktor\u00e9 bol De\u0148 zmierenia zorganizovan\u00fd, ozrejmil Peter Miho\u010d, tajomn\u00edk biskupa V\u00fdchodn\u00e9ho di\u0161triktu: \u201eTento de\u0148 chce by\u0165 priestorom na vyslovenie v\u010fa\u010dnosti vo\u010di Bohu a v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00fdch svedomie neostalo v bezvedom\u00ed vo chv\u00ed\u013each prenasledovania nevinn\u00fdch, a to tak totalitou nacizmu ako aj komunizmu. S v\u010fa\u010dnos\u0165ou mysl\u00edme aj na t\u00fdch, ktor\u00ed za komunizmu neohli svoje svedomie pred tlakom \u0161t\u00e1tnej moci, ale svojimi postojmi si dok\u00e1zali ubr\u00e1ni\u0165 vn\u00fatorn\u00fa slobodu.\u201c<\/p>\n
Prim\u00e1tor mesta Jozef \u0160vagerko je v\u010fa\u010dn\u00fd za to, \u017ee Di\u0161triktu\u00e1lny de\u0148 pr\u00e1ve z Popradu vyslal historick\u00e9 posolstvo: \u201e\u017dijeme dobu, z ktorej sa vytr\u00e1ca \u013eudskos\u0165 a bezprostrednos\u0165. De\u0148 zmierenia je d\u0148om, kedy by sme mali by\u0165 pripraven\u00ed zastavi\u0165 sa \u2013 pozrie\u0165 sa zo\u010di-vo\u010di \u013eu\u010fom, situ\u00e1ci\u00e1m \u010di udalostiam a zauja\u0165 postoj. Mali by sme by\u0165 pripraven\u00ed prizna\u0165 chyby, poprosi\u0165 o zmierenie a odpustenie.\u201c<\/p>\n
Antisemitizmus \u017eiv\u00fd aj dnes<\/strong><\/p>\n M\u00e1 zmysel prehodnocova\u0165 skutky, ktor\u00e9 sa udiali v 20. storo\u010d\u00ed a nem\u00e1me na nich osobn\u00fd podiel? Biskup V\u00fdchodn\u00e9ho di\u0161triktu Slavom\u00edr Sabol je presved\u010den\u00fd, \u017ee je to d\u00f4le\u017eit\u00e9, preto\u017ee podobn\u00e9 myslenie, \u017eia\u013e, rezonuje aj dnes: \u201e… je zar\u00e1\u017eaj\u00face, \u017ee aj v s\u00fa\u010dasnosti sa n\u00e1jdu \u013eudia, ktor\u00ed popieraj\u00fa holokaust, strh\u00e1vaj\u00fa ve\u013ek\u00fd sedemramenn\u00fd svietnik (Chanuku) pred synag\u00f3gou v Ko\u0161iciach a vykrikuj\u00fa antisemitsk\u00e9 hesl\u00e1 … Minulos\u0165 sa n\u00e1s t\u00fdka. Je v n\u00e1s, participujeme na nej. Preto ak chceme meni\u0165 svet, mus\u00edme sa zmeni\u0165 sami.\u201c V k\u00e1zni vych\u00e1dzaj\u00facej z textu knihy proroka Nehemi\u00e1\u0161a 1,4 \u2013 11 sa biskup Sabol pok\u00fasil zodpoveda\u0165 tie\u017e na ot\u00e1zku, kedy je mo\u017en\u00e9 zmierenie \u010dloveka s Bohom a medzi \u013eu\u010fmi navz\u00e1jom.<\/p>\n Stretnutie pri kr\u00ed\u017ei<\/strong><\/p>\n Spovedi a prisluhovaniu sviatosti Ve\u010dere P\u00e1novej predch\u00e1dzalo tzv. Stretnutie pri kr\u00ed\u017ei. Predstavitelia evanjelick\u00fdch duchovn\u00fdch pre\u010d\u00edtali Spolo\u010dn\u00e9 vyhl\u00e1senie<\/em>, ktor\u00e9 pre De\u0148 zmierenia pripravil historik a bibliograf Milo\u0161 Kova\u010dka. Vyhl\u00e1senie je vyjadren\u00edm v\u010fa\u010dnosti, ale aj pok\u00e1nia za krivdy sp\u00f4soben\u00e9 obetiam totalitn\u00fdch re\u017eimov. Ke\u010f odzneli jednotliv\u00e9 pas\u00e1\u017ee, nasledoval symbolick\u00fd akt ich ulo\u017eenia pod Kristov kr\u00ed\u017e spolu s bielymi kame\u0148mi \u2013 symbolmi \u0165archy viny a pre\u017eitej bolesti.<\/p>\n Cenn\u00e9 gesto<\/strong><\/p>\n Podpredseda \u00dastredn\u00e9ho zv\u00e4zu \u017eidovskej n\u00e1bo\u017eenskej obce Richard Duda chcel svojou pr\u00edtomnos\u0165ou na Dni zmierenia vyjadri\u0165 v\u010faku za tento prejav \u013eudskosti: \u201eV\u00fdzva na zmierenie prich\u00e1dza vo viac ne\u017e symbolickom obdob\u00ed \u2013 medzi dvoma najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u017eidovsk\u00fdmi sviatkami, medzi Nov\u00fdm rokom a D\u0148om zmierenia, Jom Kippur. Je to obdobie, kedy sa ka\u017ed\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edk \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1roda sna\u017e\u00ed o sebareflexiu, prem\u00fd\u0161\u013ea nad vlastn\u00fdmi chybami, pom\u00fdlen\u00fdmi krokmi, pre\u0161\u013eapmi a \u017eiada bl\u00ed\u017eneho o odpustenie. Je to o\u010distn\u00fd proces, ktor\u00e9ho v\u00fdsledkom je \u010dist\u00e1 myse\u013e jednotlivca. Lep\u0161ia spolo\u010dnos\u0165, kraj\u0161\u00ed svet … V\u00fdzvu na zmierenie z \u00fast predstavite\u013eov evanjelickej cirkvi si nesmierne v\u00e1\u017eime, lebo c\u00edtime, \u017ee sme \u010dlenmi jednej rodiny \u2013 rodiny slu\u0161n\u00fdch \u013eud\u00ed. Va\u0161e gesto je o to cennej\u0161ie, \u017ee nie je doplnen\u00e9 o spojku \u201aale\u2018, teda sa nesna\u017e\u00edte o relativiz\u00e1ciu dejinn\u00fdch udalost\u00ed, \u010di ich z\u013eah\u010dovanie. Aj v\u010faka v\u00e1m d\u00e1 slovensk\u00fd n\u00e1rod jedn\u00e9ho d\u0148a hrub\u00fa \u010diaru za temn\u00fdm obdob\u00edm, ktor\u00fdm pre\u0161iel a zarad\u00ed sa medzi sebavedom\u00e9 modern\u00e9 a uzn\u00e1van\u00e9 eur\u00f3pske n\u00e1rody.\u201c<\/p>\n Nem\u00f4\u017eu n\u00e1s vy\u0161krtn\u00fa\u0165 Pr\u00edbeh rodiny T\u00f3thov\u00fdch, ako aj osudy \u010fal\u0161\u00edch rod\u00edn, ktor\u00e9 emigrovali po vstupe vojsk Var\u0161avskej zmluvy z \u010cSSR, v t\u00fdchto d\u0148och o\u017e\u00edvaj\u00fa na dosk\u00e1ch bratislavsk\u00e9ho divadla GUnaGU pod n\u00e1zvom Hor\u00face leto \u201968, so Zuzanou Kr\u00f3nerovou v hlavnej \u00falohe. <\/p>\n Uml\u010dan\u00ed strachom<\/strong><\/p>\n K aktu verejn\u00e9ho pok\u00e1nia sa pripojil P\u00e1l Lakner, emeritn\u00fd vojensk\u00fd biskup ma\u010farskej evanjelickej cirkvi: \u201eNie v\u017edy sme uverili dramatick\u00fdm spr\u00e1vam, inokedy l\u00e1ska k blahobytu alebo strach uml\u010dali na\u0161e slov\u00e1, ochromili na\u0161e ruky. Poru\u0161enie pr\u00e1va na \u017eivot alebo \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 sa t\u00fdka Arm\u00e9nov, \u017didov, R\u00f3mov, Nemcov, Slov\u00e1kov a Ma\u010farov, ale mohol by som pripomen\u00fa\u0165 aj t\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa prenasledovan\u00ed za svoj politick\u00fd sveton\u00e1zor, pr\u00edpadne sa stali obe\u0165ami teroru… Hoci sme pod\u013ea na\u0161ej viery neboli vyvolen\u00ed k neslobode, na\u0161e sk\u00fasenosti poukazuj\u00fa na to, \u017ee ani slobodu nec\u00edtime ako \u017eiaducu.\u201c<\/p>\n Pozvanie na De\u0148 zmierenia prijali aj \u010fal\u0161\u00ed hostia:<\/strong><\/p>\n J\u00e1n Hrobo\u0148 \u2013 novozvolen\u00fd biskup Z\u00e1padn\u00e9ho di\u0161triktu, Stanislav Pientak \u2013 emeritn\u00fd biskup Sliezskej cirkvi evanjelickej, Dr. P\u00e1l Lackner \u2013 emeritn\u00fd vojensk\u00fd biskup ma\u010farskej evanjelickej cirkvi a Igor Mi\u0161ina \u2013 emeritn\u00fd biskup V\u00fdchodn\u00e9ho di\u0161triktu ECAV.<\/p>\n Liturgiu na bohoslu\u017eb\u00e1ch hudobne sprev\u00e1dzala KVD \u2013 Kapela V\u00fdchodn\u00e9ho di\u0161triktu. Ich s\u00fa\u010das\u0165ou bolo po\u017eehnanie det\u00ed, spove\u010f a prisluhovanie sviatosti Ve\u010dere P\u00e1novej s hudobn\u00fdmi vstupmi Celoslovensk\u00e9ho ekumenick\u00e9ho spev\u00e1ckeho zboru a komorn\u00e9ho orchestra pod veden\u00edm Ewalda Danela. <\/p>\n Bohoslu\u017eby z D\u0148a zmierenia v priamom prenose odvysielala RTVS:<\/p>\n
\n<\/strong>K inici\u00e1torom my\u0161lienky D\u0148a zmierenia a vz\u00e1cnym hos\u0165om patril aj reverend Du\u0161an T\u00f3th, evanjelick\u00fd far\u00e1r, b\u00fdval\u00fd redaktor Slovensk\u00e9ho rozhlasu, ktor\u00fd v roku 1968 s rodinou emigroval do Kanady. V kontakte so Slovenskom zostal prostredn\u00edctvom rozhlasov\u00e9ho vysielania Slobodn\u00e1 Eur\u00f3pa, za \u010do ho vtedaj\u0161ia politick\u00e1 vrchnos\u0165 ods\u00fadila na desa\u0165 rokov v\u00e4zenia v nepr\u00edtomnosti a odobratie \u0161t\u00e1tneho ob\u010dianstva za \u00fadajn\u00fa provok\u00e1ciu a snahy zvr\u00e1ti\u0165 pokojn\u00e9 budovanie socializmu. \u201eVy\u0161krtli n\u00e1s z n\u00e1roda, no dnes n\u00e1s u\u017e vy\u0161krtn\u00fa\u0165 nem\u00f4\u017eu. Lebo ak my budeme ml\u010da\u0165, kamene bud\u00fa hovori\u0165 a nevinn\u00e9 obete n\u00e1s bud\u00fa \u017ealova\u0165 zo zbabelosti, \u017ee sme sa nedok\u00e1zali postavi\u0165 na stranu pravdy a spravodlivosti, aj v mene t\u00fdch, ktor\u00ed u\u017e hovori\u0165 nem\u00f4\u017eu,\u201c uviedol reverend T\u00f3th.<\/p>\n